„Pozerať sa na človeka, ktorý sa dusí, je hrozný pohľad.“ Takto to vyzerá v 100 % covidovej nemocnici Svet zdravia v Galante
- Ani série lockdownov a čoraz prísnejších opatrení nemocniciam neuľavili. Hospitalizovaných je stále vyše 3 500 pacientov
- Ako to vyzerá v tzv. červených nemocniciach? Lekári sú vyčerpaní, rodiny nevideli niekoľko týždňov
- Nemocnica Svet zdravia v Galante, patriaca do portfólia Penty, mala na začiatku roka na prechod do červenej COVID prevádzky iba 2 dni. Dnes majú k dispozícií 132 lôžok a ich vyťaženosť je vyše 90 %
- Ani série lockdownov a čoraz prísnejších opatrení nemocniciam neuľavili. Hospitalizovaných je stále vyše 3 500 pacientov
- Ako to vyzerá v tzv. červených nemocniciach? Lekári sú vyčerpaní, rodiny nevideli niekoľko týždňov
- Nemocnica Svet zdravia v Galante, patriaca do portfólia Penty, mala na začiatku roka na prechod do červenej COVID prevádzky iba 2 dni. Dnes majú k dispozícií 132 lôžok a ich vyťaženosť je vyše 90 %
„Pacienti, ktorí k nám prídu, sú často v kritickom stave a majú poškodené životne dôležité orgány, najmä pľúca. Pri starostlivosti o týchto pacientov nestačí jeden alebo dvaja zdravotníci,“ hovorí o nepríjemnom stave v galantskej nemocnici Svet zdravia primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Dagmar Bodáková.
Situácia v slovenských nemocniciach nie je ani po neustálom sprísňovaní opatrení ustálenejšia, aktuálne je hospitalizovaných vyše 3 600 ľudí a tento počet z dlhodobého hľadiska zatiaľ nemá klesajúcu tendenciu.
Nakazených pozitívnych pacientov, ktorí potrebujú nemocničnú starostlivosť, je už tak veľa, že sa niektoré nemocnice pred týždňami pretransformovali na „červené“ – slúžia teda len pre pacientov s koronavírusom. Jednou z nich je aj galantská nemocnica zo súkromnej siete Svet zdravia, patriaca do skupiny Penta, kde lekári a sestry už pracujú na pokraji vlastných síl.
„Lekárom na covidovom oddelení sa stávate prakticky z minúty na minútu, na to neexistuje atestácia“
Nemocnica v Galante mala pred sebou na začiatku roka neľahkú úlohu – z klasického fungovania sa zmeniť na COVID nemocnicu. Nadľudským výkonom personálu sa to nemocnici podarilo len za 2 dni a už 7. januára nemocnica poskytovala 132 lôžok pre pacientov pozitívnych na COVID-19. Odvtedy nemocnica prijala 346 pozitívnych pacientov, 126 z nich bolo po vyliečení už prepustených.
„Lekárom na covidovom oddelení sa stávate prakticky z minúty na minútu, na to neexistuje atestácia. Bol som poverený vedením jedného z covidových oddelení, takže reprofilizáciou som musel prejsť ja aj môj tím. Na sestry, lekárov a sanitárov sa môžem stopercentne spoľahnúť,“ hovorí Oto Petrík, primár neurologického oddelenia.
Zmena na červenú nemocnicu však nie je jednoduchá. „V nemocnici sa enormne zvýšila spotreba medicinálneho kyslíka. Súčasne nemocnica zabezpečila 7 nových prístrojov vysokoprietokovej nazálnej kyslíkovej terapie – jeho spotreba je až 50 litrov kyslíka za minútu,“ poznamenáva primárka Bodáková. Nejde tak len o personálne či jednoduché zmeny, nemocnica musela kompletne zmeniť svoje fungovanie. Potreby sú teraz úplne iné než pri bežnom fungovaní.
„Prichádzame do kontaktu so smrťou tak často, ako nikdy predtým“
Starostlivosť o COVID pacientov je odlišná ako o tých bežných. Vedenie nemocnice preto muselo pripraviť manuál – od diagnostiky cez hospitalizáciu, liečbu, až po prepustenie domov. Ako koronavírus mutuje a niektorí pacienti chorobu zvládajú inak ako ostatní, tak sa manuál stále dopĺňa o nové poznatky.
„Práca s pacientmi s ochorením COVID-19 si vyžaduje nielen veľa skúseností a psychických síl, ale najmä čas, ktorého dnes lekári a sestry majú málo a nevedia sa venovať svojim rodinám či oddýchnuť si,“ hovorí primárka Dagmar Bodáková o súčasnej situácii.
Nejde však len o fyzické vyčerpanie, koronavírus si vyberá aj psychickú daň. „COVID ma naučil smútiť. Dnes prichádzame do kontaktu so smrťou tak často, ako nikdy predtým. Pacienti si vyžadujú čas hneď niekoľkých lekárov a sestier, čo je veľmi psychicky aj fyzicky náročné pre nás všetkých,“ dodáva primárka Bodáková.
„Pozerať sa na človeka, ktorý sa dusí, je hrozný pohľad“
Príjem pacientov dnes vyzerá úplne inak, čo z rutiny vyhodilo prakticky celú nemocnicu. „Pred pandémiou mala moja práca iný rytmus. Ak sme mali v sanitke pacienta, ktorý je stabilizovaný, mohli sme si určiť priority a pred ním vybaviť akútnejší prípad, napríklad niekoho s porážkou. Ale keď máte niekoľko pacientov, ktorí sa dusia, neviete im povedať, aby počkali,“ hovorí Jozef Fatrsík, zástupca primára urgentného príjmu vo Svete zdravia v Galante.
„Po prevzatí rýchlou zdravotnou starostlivosťou na urgentný príjem je pacient okamžite uložený na posteľ. Je pripojený na monitor, kde kontrolujeme vitálne funkcie, to, ako sa mu dýcha, aký ma tlak a pulz, koľko má dychov za minútu. Tí, ktorí sú ohrození covidovým vírusom na živote, majú na 90 % postihnuté predovšetkým pľúca a dusia sa,“ opisuje procesy Fatrsík.
Lekári, ktorí majú skúsenosti aj s najťažšími prípadmi, majú pred koronavírusom veľký rešpekt. „Pozerať sa na človeka, ktorý sa dusí, je hrozný pohľad. Neviete mu dať niečo od bolesti, aby sa mu uľavilo ako pri iných ochoreniach. Veľmi nás to psychicky ubíja, že im nevieme pomôcť tak, ako by sme chceli,“ uzatvára Fatrsík, ktorý je na Slovensku známy aj vďaka jeho podcastu Doktor má Filipa, kde opisuje zážitky z nemocnice.
Doma má 6 detí, aj tak sa však obetuje v nemocnici
Práca v červenej nemocnici si vyžaduje nadľudské nasadenie lekárov, ktorí v nej trávia prakticky všetok čas. Potvrdzujú to aj slová primárky Dagmar Bodákovej. „Svoj čas sme museli obetovať práci a so svojimi rodinami sme sa niektorí nevideli dlhé týždne. Nielen preto, že máme málo času, ale aj preto, aby sme ich náhodou nenakazili.“
„Máme tu doktorku, ktorá má 6 detí, no aj napriek tomu príde do práce a pomôže nám vždy, keď to potrebujeme. Mám tu skvelý kolektív a jeden druhému sme si oporou,“ dodáva primárka.
A obetavá lekárka nie je jediná. To, že sa personál nemocnice pre pandémiu nestretáva s vlastnými rodinami, je prakticky nový štandard. „COVID ma naučil starať sa o pacientov, ktorí sa dusia, no vzal mi optimizmus a čas na rodinu, ktorej dnes neviem venovať toľko času, koľko by som chcel,“ pridáva sa Jozef Fatrsík.
Riešenie podľa lekárov? Očkovanie, očkovanie, očkovanie
Aj hrdinovia v červenej nemocnici však tlak a smútok musia nejako uvoľňovať. Primárka Bodáková si napríklad do nemocnice nechala priviezť klavír, ktorý jej s náročnými chvíľami pomáha. Keď je smutná a vyčerpaná, hrá.
„Osobne mi v smutných chvíľach najviac pomáha, keď si môžem sadnúť za klavír a hrať. Klavír som si dala priviezť do nemocnice, aby mi pomohol zvládať tieto náročné chvíle. Melódia klavíra robí dobre aj sestrám, ktoré, rovnako ako ja, túto situáciu zvládajú ťažko. No aj napriek tomu pracujú s vášňou,“ dodáva primárka Dagmar Bodáková.
„Vidieť, ako všetci počas pandémie ťaháme za spoločný povraz. Verím, že sa čím skôr vrátime do pôvodného režimu, pretože okrem toho, že mi práca neurológa chýba, títo pacienti potrebujú pravidelnú ambulantnú starostlivosť, ktorú im v tejto chvíli nevieme stopercentne poskytnúť,“ hovorí primár neurológie Oto Petrík.
Nemocnica sa zhoduje, že jedinou cestou von je očkovanie. Neexistuje jediný iný spoľahlivý spôsob, ktorým by sa ťažko skúšaný personál v galantskej nemocnici Svet zdravia mohol vrátiť do normálu. A ani v Galante, ktorá patrí medzi najlepšie vybavené slovenské nemocnice, nedokážu zachrániť každého. „Stále pribúda aj veľa pacientov na pľúcnej ventilácii, no veľa z nich to nezvládne. Jedinou našou dnešnou nádejou je očkovanie,“ hovorí Fatrsík.