Pozná nás vďaka nim celý svet. Toto je sedem najznámejších vynálezov Slovákov, ktoré nás preslávili

I keď nie sme superveľmoc, máme byť na čo pyšní. Slovensko neustále svetu dokazuje, že má čím zaujať. Je bohaté nie len na prírodné bohatstvo či kultúrne pamiatky, ale aj na mozgy, ktoré svojimi vynálezmi vstúpili do dejín. 

Prinášame ti prehľad starších i novodobých vynálezov, na ktoré môžeme byť právom hrdí.

Optika

Slovenský fyzik, matematik a vynálezca Jozef Maximilián Patzval sa počas svojho života venoval mnohým významným veciam, osobitnú kategóriu však preňho tvorila optika. Práve on je považovaný za otca svetového vynálezu, portrétového a krajinkárskeho objektívu.

Týmto obrovským prevratom umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla, čo znamenalo, že expozícia trvala menej ako minútu. Na vtedajšiu dobu, rok 1840, to bolo prirovnateľné k zázraku. 

Okrem toho Petzval pracoval na zlepšení mikroskopu, pripravil koncepty ďalekohľadov a premietačiek. Tým položil základ modernej fotografie už v prvej polovici 19. storočia. 

Okrem optiky sa venoval aj lanovým dráham, stabilite mostov alebo výškovým budovám. Kvôli jeho sarkastickej povahe mal veľa nepriateľov, čo sa neskôr odrazilo aj na jeho kariére. Dožil v ústraní vo Viedni. Časť rukopisov, ktoré počas svojich dlhoročných výskumov podstivo spisoval boli zničené zlodejmi, ktorí sa vlámali do jeho sídla. Časť rukopisov sa našla až desať rokov po jeho smrti. 

zdroj: TASR/ Oliver Ondráš

Padák

Rodáka z dnešných Smoleníc Štefana Baniča okrem toho, že bol súčasťou tímu, ktorý stojí za objavením jaskyne Driny pri Smoleniciach, preslávil aj vynález padáku.

Po svojom odchode do Spojených štátov sa stal svedkom leteckého nešťastia, čo sa stalo zárodkom jeho uvažovania o tom, ako ľuďom zachrániť život pri voľnom páde. Zostrojil teda padák, ktorý fungoval na princípe teleskopickej konštrukcie dáždnikového typu s tkaninovým krytím. Okolo tela letca sa upevňoval pomocou popruhov v hrudnej časti.

Vynález si nechal patentovať a aby americkým úradom dokázal, že skutočne funguje, zoskočil zo strechy pätnásť poschodovej budovy. Americké letectvo od neho padák odkúpilo, napriek tomu sa o pár rokov vrátil na Slovensko, kde pracoval ako murár. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stalo sa pred 105 rokmi. 3.6.1914 slovenský vysťahovalec Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Štefan Banič bol k tomuto vynálezu inšpirovaný, keď sa v roku 1912 stal svedkom leteckého nešťastia. V roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Foto: Štefan Banič a jeho patent #vtentoden #vtentodeň #rok1914 #ŠtefanBanič #vynálezpadáka #USA #preddruhousvetovou #20storočie

Príspevok, ktorý zdieľa Vojenská história SK (@vojenska.historia.sk), 3 Jún 2019 o 7:49 PDT

Helikoptéra

Ján Bahýľ už od detstva vynikal svojim mimoriadnym technickým nadaním, čo mu ostalo po celý život. Jeden z našich najvýznamnejších vynálezcov zo Zvolenskej Slatiny stojí okrem iného aj za návrhom konštrukcie vrtuľníka, ktorý mal byť poháňaný ľudskou silou.

Koncept dnešnej helikoptéry prezentoval verejne už v roku 1901 a hoci bol tento vynález prevratný, patent naň nikdy nedostal. Nápad mu ukradli a upravili Francúzi Louis Brequet a Paul Cornu. 

Počas života mu bolo udelených 17 vojenských a iných technických patentov. Zásluhy sa mu pripisujú najmä za zlepšenie železničnej dopravy, do ktorej prispel zariadením na spájanie vagónov.

Okrem toho stojí aj za vynálezom výťahu na Bratislavskom hrade, tankom na parný pohon alebo balónom so vzdušnou turbínou. Spolu s Antonom Marchallom zostrojili prvý automobil na Slovensku, ktorý mal Benzínový pohon. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozvánka ✉ Stála expozícia Technologického múzea MTF STU je v dňoch 15.4. – 31.5.2019 dočasne doplnená panelovou/posterovou výstavou: JÁN BAHÝĽ – slovenský konštruktér a vynálezca vrtuľníka. 🚁🇸🇰 Už v minulosti sme si putovnými výstavami pripomenuli život a dielo slávnych slovenských vedcov: J.M. Petzval, J. Murgaš, Aurel Stodola. Pripravené v spolupráci s CVTI. . #mtf #mtfstu #trnava #pozvanka #verejnost #vystava #muzeum #pozyvame #pridi #museum #invitation #facultylife #students #vedec #janbahyl #veda #technika #konstrukter #vrtulnik #science #scientist #slovak #famousscientists #slovakhistory #vynalezca #bratislava #banskabystrica #kosice #trnavacity #galeria

Príspevok, ktorý zdieľa MTF STU (@mtfstu), 15 Apr 2019 o 1:27 PDT

Rádiový prenos

Jozef Murgaš je ďalší z našich slávnych vynálezcov, ktorý počas svojho života odišiel za veľkú mláku. Rodák z Tajova ako prvý vykonal rádiový prenos hovorového slova. Stal sa priekopníkom bezdrôtovej telegrafie a vynálezcom rádia. 

V rokoch 1903 a 1904 mu uznali dva patenty. O rok neskôr založil vo Filadelfii spoločnosť Universal Aether Telegraph Co, aby zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou mohol prakticky zúžitkovať. 

Počas prvej svetovej vojny spolupracoval s hnutím, ktoré sa snažilo o vznik Československa. V 20. rokoch sa vrátil späť na Slovensko, kde sa chcel stať učiteľom elektrotechniky. Kvôli nedostatočnému vzdelaniu sa mu to však nikdy nepodarilo. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jozef Murgaš- Slovak inventor, architect, botanist, painter, and Roman Catholic priest. He contributed to wireless telegraphy and help develop mobile communications and wireless transmission of information and human voice.📻 #slovakia #jozefmurgas

Príspevok, ktorý zdieľa Science (@science1616), 4 Apr 2018 o 7:39 PDT

Lietajúce auto 

Za jedným z najnovších slávnych vynálezov zo Slovenska, konkrétne z Nitry, stojí Štefan Klein. Skonštruoval fungujúci prototyp lietajúceho auta aircar.

Pred tým ako sa mu podaril jeho najnovší vynález, prešiel viacerými obnovami. Prototyp aeromobilu 1 bol schopný aj jazdiť po zemi, čo bolo veľmi nedokonalé, aj lietať.

Druhý návrh zmenil na transformačný model, kde narazil na technický problém pri transformácii z auta na lietadlo. Postupnými pomalými krokmi sa dopracoval k výsledku, ktorý predstavil na výstave v Číne. 

Ihneď po prezentácii vynálezu oň prejavili záujem čínski investori. Vozidlo by sa malo začať vo veľkom vyrábať v priebehu dvoch rokov. Jeho cena by sa mohla pohybovať od 300 do 350-tisíc €. Lietať by mohlo pri rýchlosti 250 kilometrov za hodinu vo výške asi 3 metre. 

zdroj: TASR/ Jakub Kotian

Bioplast

Za Nonoilenom stojí výskumný tím z FCHPT a z Ústavu polymérov SAV. Tým vedcov pod vedením profesora Pavla Alexyho po rokoch výskumných aktivít získal v roku 2012 Zlatú medailu na medzinárodnom veľtrhu vynálezov a technológií Technomart. 

Nonoilen sa svojím využitím nelíši od bežných plastov. Narozdiel od nich je však ekologický, biodegradovateľný v prírodných podmienkach a vyrobený z prírodných zdrojov. 

Netrvalo to dlho, kým si tento objav všimli aj vo svete. Minulý rok švajčiarska firma Curaprox z nonoilenu vyrobila prvú sériu zubných kefiek. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dnes je našim hosťom v Ráne na eFeMku pán profesor Pavol Alexy z STU, ktorý sa venuje rozložiteľným plastom. Hovoríme aj o jeho ďalšom patente na bioplasty druhej generácie z použitého fritovacieho oleja, aj o tom, kde sa začína a končí zodpovednosť jednotlivca a prečo je v téme plastového odpadu nevyhnutný najmä zásah technológov. #ranonaefemku #pavolalexy #stubratislava #plasty

Príspevok, ktorý zdieľa Rádio_FM (@efemko), 10 Sep 2018 o 11:34 PDT