Poznáme dátum štartu prelomovej misie Proba-3. Má vytvoriť 50 umelých zatmení Slnka ročne
- Misia bude skúmať slnečnú korónu
- Európska vesmírna agentúra chce vytvoriť 50 umelých zatmení Slnka ročne
- Misia bude skúmať slnečnú korónu
- Európska vesmírna agentúra chce vytvoriť 50 umelých zatmení Slnka ročne
Už o niekoľko dní nás čaká unikátne umelé zatmenie Slnka. Ako informuje Guardian, práve sa začali posledné prípravy na prelomovú vesmírnu misiu Proba-3 , ktorá bude využívať satelity letiace v tesnej formácii na vytvorenie umelého zatmenia Slnka.
Unikátna misia Proba-3 vytvorí umelé zatmenie Slnka
Európska vesmírna agentúra (ESA) potvrdila, že štart je naplánovaný na 4. decembra 2024. Dvojicu družíc vynesie indická raketa PSLV-XL z vojenskej základne neďaleko mesta Chennai. Technologická misia bude slúžiť astronómom na dlhodobé pozorovanie zatmenia Slnka.
„Je to experiment vo vesmíre na demonštráciu nového konceptu, novej technológie,“ uviedol Damien Galano, projektový manažér misie v ESA. „Je to veľmi náročné, pretože musíme veľmi dobre kontrolovať dráhu letu týchto dvoch kozmických lodí,“ vysvetľuje.
Vďaka technológiám misie Proba-3 získame impozantný vesmírny koronograf s názvom ASPIICS. Misia bude zahŕňať dva satelity, pričom prvý bude niesť zariadenie na vytváranie umelého zatienenia (tzv. umelý Mesiac), a druhý bude vybavený špeciálnym ďalekohľadom – koronografom, píše portál Veda na dosah.
Misia Proba-3 v hodnote sľubuje, že zmení chápanie koróny (najvrchnejšej a súčasne aj najteplejšej časti atmosféry Slnka) vedcami tým, že vytvorí 50 umelých zatmení Slnka ročne, z ktorých každé má trvať šesť hodín.
Vedci zachytili najsilnejšie kozmické žiarenie v histórii
Predstav si, že niekto vystrelí energetický výboj tak silný, že preletí celým vesmírom. Presne takýto výboj nedávno zachytili vedci v africkom observatóriu a tvrdia, že ide o najsilnejšie kozmické častice, aké kedy zaznamenali. Podľa nich tieto častice pravdepodobne pochádzajú z nášho kozmického susedstva, informuje space.com.
Po desaťročí precízneho zbierania dát sa vedcom z observatória H.E.S.S. v Namíbii podarilo dosiahnuť výnimočný úspech. Zachytili najenergetickejšie kozmické elektróny, aké kedy boli zaznamenané.
„Pochopenie týchto kozmických lúčov nám umožňuje odhaliť obrovské častice urýchľovačov vo vesmíre, ktoré sú často spojené s najnásilnejšími vesmírnymi javmi,“ vysvetlil Mathieu de Naurois, zástupca riaditeľa projektu H.E.S.S.
Celý príbeh sa začal už v roku 1912, keď rakúsky fyzik Victor Hess podnikol odvážnu výpravu balónom do výšky 5,3 kilometra. Počul si už o začiatkoch éry vzduchoplavcov? Rok 1912 bol obdobím, keď nebo patrilo prvým lietadlám a vzducholodiam. Vtedy sa rakúsky fyzik Victor Hess rozhodol podstúpiť niečo, čo by mnohí považovali za úplnú šialenosť. Naskočil do prúteného koša zaveseného na balóne a vystúpil do výšky 5,3 kilometra, kde aj tí najodvážnejší piloti mali problém zachytiť dych.
V tej dobe vedci riešili veľkú záhadu
Ich prístroje na meranie žiarenia ukazovali hodnoty, ktoré nedávali žiaden zmysel. Možno si spomínaš z hodín fyziky, že žiarenie malo pochádzať zo Zeme. Lenže čím vyššie prístroje vyniesli, tým viac žiarenia zaznamenali. Tento jav bol v úplnom rozpore s logikou.
Hess sa v prútenom koši, hojdajúcom sa vysoko nad tvojou hlavou, snažil odčítať hodnoty z citlivých prístrojov. V mraze, v riedkom vzduchu a bez všetkých dnešných „istôt“, akými sú pre teba dnes predpovede počasia či záchranné systémy.
To, čo objavil, možno práve teraz cítiš na vlastnej koži – neviditeľná spŕška energetických častíc prichádzajúcich z vesmíru. Za objav kozmického žiarenia, ako ho nazval, získal Nobelovu cenu a otvoril nový smer vo fyzike. Jeho pôvodným cieľom bolo preskúmať záhadné ionizujúce žiarenie. Netušil však, že objaví prirodzený zdroj vysoko energetických častíc z vesmíru – kozmické žiarenie. Viac sa dozvieš v tomto článku.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Guardian, Veda na dosah, Space, Archív Startitup