Pozor na ochutené jogurty aj raňajkové cereálie. Zisti, ako rozoznať ultraspracované potraviny

Mnohí z nás sa zvyknú spoliehať na ultraspracované potraviny, pretože sú ľahko dostupné a zdajú sa byť ideálnou voľbou pre náš hektický spôsob života. Málokto si však uvedomuje, že takýmto stravovaním sa môže vystavovať vážnym zdravotným rizikám.

Vedci z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny v spolupráci s Viedenskou univerzitou zistili, že ultraspracované potraviny sú spojené so zvýšeným rizikom multimorbidity, teda súčasného výskytu viacerých ochorení u jedného jedinca, ktoré zahŕňajú rakovinu a kardiometabolické ochorenia.

Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa pod „ultraspracovanými potravinami“ rozumie formulácia zložiek, ktoré sú zvyčajne určené pre priemyselné využitie. „Ultraspracované potraviny sú tie, ktoré prešli mnohými procesmi (ako je rafinácia, ohrev, hydrogenácia, atď.) a obsahujú množstvo pridaných prísad, ako sú konzervačné látky, sladidlá a zahusťovadlá,“ uviedla pre Health Sarah Garone, odborníčka na výživu a dietetiku.

Dlhý zoznam ingrediencií

Podľa FAO je prvým krokom pri určovaní toho, či je daná potravina ultraspracovaná, skontrolovanie zoznamu zložiek na obale. Dôležité je zamerať sa na prítomnosť látok, ktoré sa pri domácom varení bežne nepoužívajú, ako sú napríklad maltodextrín či umelé sladidlá.

K ďalším látkam, ktoré sa zvyknú v ultraspracovaných potravinách nachádzať, patria aj „zložky extrahované z iných potravín, ako je kazeín, laktóza, lepok, srvátka, hydrogenované oleje, proteínový izolát, invertovaný cukor a kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy,“ vysvetľuje Lisa Andrews, registrovaná dietologička.

Príkladom môže byť chlieb, ktorý sa zvyčajne pripravuje z pšeničnej múky, vody, soli a kvasníc. Ultraspracovaný chlieb však obsahuje aj ďalšie prísady, vrátane emulgátorov, konzervačných látok a pridaných farbív.

„Mnohé ultraspracované potraviny nevyzerajú ako ich pôvodné verzie,“ hovorí Lauren Harris-Pincus, registrovaná dietetická sestra. „Obyčajne majú dlhé zoznamy ingrediencií a obsahujú prísady a konzervačné látky, ktoré by ste v domácej kuchyni nenašli.“

Žiaľ, výrobcovia potravín nie sú zo zákona povinní uvádzať na obale, aké procesy boli použité pri výrobe danej potraviny, čo sťažuje spotrebiteľom orientáciu v tom, či skutočne ide o ultraspracovanú potravinu alebo nie.

„Zdravé alternatívy“

„Vo všeobecnosti je dobré uvedomiť si, koľko ultraspracovaných potravín jete,“ povedala Andrews a zdôraznila, že ľudia by mali „obmedziť vyprážané pochutiny (čipsy) alebo vysoko spracované koláče, sušienky a iné pečivo s pridaným cukrom, tukom a sodíkom.“

Netreba sa však vyhýbať všetkému. Spracované potraviny si môžeš predstaviť ako spektrum, kde na jednom konci nájdeš minimálne spracované potraviny a na druhom konci zas ultraspracované produkty.

Minimálne spracované potraviny sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu a zvyčajne obsahujú dve alebo tri zložky. Patria sem napr. celozrnné pečivo, zelenina, vajcia, mlieko, mäso, maslo, korenie, niektoré syry a pod.

Na druhej strane ultraspracované potraviny zahŕňajú hlavne sladkosti, čipsy, balené pečivo, instantné polievky, sladené nápoje a dokonca aj produkty, ktoré sú prezentované ako „zdravé alternatívy“, vrátane raňajkových cereálií, ochutených jogurtov, proteínových tyčiniek a rozličných dresingov.

Ak sa predsa len rozhodneš pre ultraspracovanú potravinu, je lepšie vyhnúť sa rodinným baleniam, ktoré sú navrhnuté tak, aby ťa podnecovali k prejedaniu. „Ak nemôžete prestať jesť z veľkých balení, nekupujte ich,“ hovorí Marion Nestle, emeritná profesorka výživy, potravinových štúdií a verejného zdravia na New York University.