Pozor na to, kedy večeriaš. Jedenie po tejto hodine zvyšuje riziko mŕtvice až o 28 %

Naše telo má svoje vlastné „vnútorné hodiny“ nazývané cirkadiánne rytmy, ktoré trvajú približne 24 hodín. Tieto rytmy ovplyvňujú, kedy cítime hlad a kedy jeme. A čo je ešte dôležitejšie, tieto vnútorné hodiny majú vplyv na zdravie našich ciev a srdca, píše Men’s Journal.

Srdcové ochorenia sú totiž na celom svete jednou z hlavných príčin chorôb a úmrtí. Naše jedálničky zohrávajú pri ich vývoji dôležitú úlohu.

V dnešnej dobe, keď sme často veľmi zaneprázdnení, a čas na obed sa často nezhoduje s tradičnými hodinami, je dôležité pochopiť, že to, kedy jeme, môže mať skutočne vážne následky, ako ukázala nedávna štúdia publikovaná na Nature.

Akú úlohu zohráva to, čo a kedy jeme

Výskum ukázal, že raňajky majú veľký význam pre normálny chod metabolizmu a zdravie srdca. Naopak, večere neskoro večer môžu súvisieť so zvýšeným rizikom ochorení u žien. Medzi ne patrí napríklad zúženie artérií, obezita, poruchy hladiny tukov v krvi a metabolický syndróm.

Vedci zistili aj to, že predĺženie trvania takzvaného „nočného hladovania“ na viac ako 12 hodín môže pomôcť znížiť telesnú hmotnosť, krvný tlak aj zápal.

Štúdia, ktorá sa spoliehala na údaje z veľkého výskumu NutriNet-Sante s viac ako 100 000 účastníkmi, identifikovala niekoľko dôležitých faktorov týkajúcich sa času jedla a jeho vplyvu na riziko srdcových chorôb. Zistilo sa, že mladší ľudia, fajčiari a tí, ktorí jedli neskoro, mali vyššie riziko srdcových chorôb.

Riziko ochorení narastalo

Počas 7-ročného sledovania autori štúdie odhalili zaujímavú súvislosť. Ukázalo sa, že čím neskôr mali účastníci výskumu prvé jedlo dňa, tým vyššie bolo riziko prepuknutia srdcových chorôb v ich organizme.

Konkrétne vyšlo najavo, že ak jedli večeru až po 21:00 hodine, zvýšilo sa riziko o 13 %. Ďalej sa ukázalo, že riziko cievnych ochorení stúpalo o 8 % za každú hodinu, o ktorú účastníci odložili svoje posledné jedlo.

Vrchol 28 % dosiahlo riziko prejavu ochorení pri jedení neskoro po 21:00 hodine. Naopak, predĺženie doby nočného hladovania malo za následok 7 % zníženie rizika cievnych ochorení.

Štúdia taktiež ukázala, že riziko srdcových chorôb sa zvyšovalo, ak muži odkladali raňajky. A to o 11 % za každú hodinu neskorého konzumovania prvého jedla za deň. U žien dosiahlo toto zvýšenie hodnotu 6 %.

Čo to znamená pre naše zdravie

Zdá sa, že naše srdcové a metabolické zdravie je v najlepšej kondícii vtedy, keď si doprajeme raňajky čo najskôr po zobudení. To súvisí s predchádzajúcimi výskumami, ktoré demonštrovali, že včasný obed a dlhé nočné hladovanie môžu znížiť riziko ochorenia cukrovky 2. typu. Skoré raňajky totiž pomáhajú organizmu lepšie spracovať potravu a súvisia s cirkadiánnymi rytmami, ktoré regulujú krvný tlak.

Zlom v liečbe rakoviny: Pomocou nanorobotov vedci nadobro odstránili z tela nádorové bunky

Hoci táto nová štúdia poskytla zaujímavé poznatky o vzťahu medzi časovaním jedál a srdcovým zdravím, mali by sme brať do úvahy aj iné faktory. Napríklad to, že množstvo ľudí pracuje aj na nočných smenách, či ďalšie aspekty životného štýlu.

Budúci výskum si dal za úlohu hlbšie preskúmať, ako presne tieto vzťahy navzájom súvisia, aby mohli experti ľuďom poskytnúť cielené odporúčania a riešenia, ktoré by pomohli zmierniť bremeno srdcových chorôb na celosvetovej úrovni.