Pre ľudí bez domova sú aj Kollárove byty pridrahé. „Nepochopil tému,“ hovorí šéfka Vagusu

Boris Kollár a jeho byty. Nerozlučná dvojka, ktorá položila stavebný kameň volebnej kampane hnutia Sme rodina. Zdá sa, že štátom podporované bývanie bude čoskoro hmatateľné a, podľa slov Borisa Kollára, aj skutočne výhodné a dostupné pre každého. Aktivisti však upozorňujú, že aj sľuby predsedu strany by mali mať svoje medze.

Byty pre každého

Reč je o Kollárových vyjadreniach z nedávnej tlačovej konferencie, o ktorej sme ťa informovali tu. „Vláda dnes odsúhlasila zmluvy na 9 000 nájomných bytov v hodnote približne 1,5 miliardy eur,“ uviedol Kollár.

Šéf hnutia Sme rodina však neskôr dodal, že práve štátne nájomné byty by mohli byť riešením bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa na Slovensku ocitá mnoho ľudí.

„Viete, keď nemáte strechu nad hlavou, tak ste bezdomovcom a nemôžete si ani poriadne založiť rodinu, nemáte kam umiestniť deti, nemáte si kde budovať teplo domova,“ vyjadril sa politik.

„Táto zmluva, táto vláda to po 30 rokoch prvýkrát prináša,“ tvrdí Kollár. „Pomohlo to státisícom, miliónom ľudí v zahraničí, v západnej Európe,“ tvrdil ďalej.

Zopár problémov

So všetkými bodmi vyjadrenia Borisa Kollára však nesúhlasí o.z. Vagus, venujúce sa sociálnej práci s ľuďmi bez domova, ktoré Startitup požiadal o stanovisko. Združenie upozorňuje, že pre bežného človeka bez strechy nad hlavou Kollárove byty nie sú riešením.

„Dôstojné bývanie by malo byť v prvom rade právo každého občana. Štát by nemal dopustiť, aby sa akýkoľvek jeho občan ocitol a žil na ulici. Model štátom podporovaného bývania je jednoznačne správny krok, vzhľadom na dlhodobo nepostačujúci bytový fond, ktorý nepokrýva potreby Slovenska. Chýba viac ako 200-tisíc bytov, 91 % podielu bytov je v súkromnom vlastníctve fyzických osôb,“ uviedla Alexandra Kárová, výkonná riaditeľka o. z. Vagus.

zdroj: TASR/Miroslav Košírer

„V jednom s pánom Kollárom plne súhlasím. Bez dôstojného bývania, ktoré vám poskytne bezpečie, zázemie, kde si môžete zabezpečiť základné životné potreby, môžete len ťažko premýšľať nad založením alebo udržaním si rodiny či udržaním si dobrého zdravia či stabilného zamestnania,“ priznáva Kárová.

Následne však dodáva: „Počas tlačovky pán Kollár tvrdil, že vláda prichádza po 30 rokoch so sociálnym opatrením, aby ľudia vedeli bývať v novom a za slušné peniaze. V skutočnosti však nejde o sociálne bývanie, ale o bývanie pre širšie masy obyvateľov.“

Podľa cenovej mapy, ktorú predstavili Kollár s Holým, by totiž mal 1-izbový byt v Bratislavskom kraji stáť 276 € bez energií a ostatných poplatkov spojených s bývaním.

Peňazí jednoducho nie je dosť

„Ľudia, s ktorými pracujeme my, čiže ľudia bez domova, alebo ľudia, ktorí žijú zo životného minima, si nebudú môcť toto bývanie dovoliť. Nemajú šancu si zaplatiť nájom, náklady spojené s ním a ešte k tomu dôstojne vyžiť po zvyšok mesiaca,“ vysvetľuje riaditeľka združenia.

„Je tu ešte jeden problém. Ľudia, s ktorými my pracujeme, žijú na ulici, čiže nemajú dlhodobo žiadny nájomný vzťah. Avšak k tomu, aby ste mohli dostať príspevok na bývanie, musíte preukázať, že 6 mesiacov spätne si nejaký nájom hradíte a ste schopný to hradiť. Až potom máte nárok na príspevok. Takže ani títo ľudia sa k bytom nemôžu dostať,“ priblížila ďalej.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Kárová však Kollára neobviňuje z populizmu či vedomého zavádzania. Podľa nej ide skôr o prirodzenú nevedomosť. „Skôr by som povedala, že ide o nepochopenie situácie či témy. Nevie, akými financiami títo ľudia disponujú,“ uviedla.

„Chápem, že pre Borisa Kollára alebo pre niekoho z jeho strany tých 276 € za nájom vyzerá ako veľmi prívetivá suma. Ale pre ľudí, ktorí nemajú ani priznanú dávku v hmotnej núdzi, ktorá je cca. 69 €, sú to veľké peniaze. Aj keby k tej hmotnej núdzi pridáme príspevok na bývanie, stále nie sme na potrebných 276 €,“ zakončila riaditeľka združenia.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra