Prečo ľudia zostávajú v toxických vzťahoch: Odborníčka prezradila, že odpoveďou môže byť konkrétny syndróm

Henrieta Balázsová

27. augusta 2023 o 15:26

O štokholmskom syndróme si už možno počul
Napadlo ti už však niekedy, že môže byť aj príčinou zotrvávania v toxických vzťahoch?

Unsplash/Adi Goldstein, Naomi August

O štokholmskom syndróme si už možno počul
Napadlo ti už však niekedy, že môže byť aj príčinou zotrvávania v toxických vzťahoch?

V roku 1973 boli ľudia svedkami udalosti, ktorá nechala bez slov celý svet. Písal sa august roku 1973, keď sa švédsky zločinec Jan-Erik Olsson pokúsil prepadnúť banku Kreditbanken na Norrmalmstorge, teda v centrálnej časti Štokholmu.

Keď sa pokus nepodaril, Olsson vzal štyroch zamestnancov banky ako rukojemníkov a držal ich v trezore banky po dobu šiestich dní.

Počas tohto času Olsson vyjednával s políciou a chcel, aby z väzenia prepustili jeho kamaráta Clarka Olofssona. Olofsson bol nakoniec prepustený a polícia ho pustila do trezoru k Olssonovi a štyrom rukojemníkom. Počas nasledujúcich dní sa však stalo niečo bizarné. Rukojemníci sa postupne stali sympatizantmi svojich únoscov.

Po niekoľkých dňoch sa báli agresívnej taktiky polície viac než samotných únoscov. Začali s nimi navzájom komunikovať, chránili ich pred políciou a dokonca i po prepustení odmietli vypovedať proti dvom mužom.

Tento nezvyčajný prípad prilákal pozornosť svetových médií i širokej verejnosti. Nakoniec bol pomenovaný po meste, v ktorom sa odohral, a psychologický fenomén, keď obeť začne prihliadať k svojmu únoscovi, bol pomenovaný ako „štokholmský syndróm“.

zdroj: Unsplash/Kelly Sikkema

Čo je to štokholmský syndróm

Štokholmský syndróm je psychologický fenomén, ktorý sa vyznačuje tým, že obeť únosu alebo iného druhu násilia vykazuje príznaky sympatie, solidárnosti či dokonca lásky voči svojmu únoscovi či tyranovi.

Hlavnou charakteristikou štokholmského syndrómu je ambivalentný postoj obete voči páchateľovi. Obete dokážu svojho únoscu romantizovať, ospravedlňovať jeho činy alebo dokonca prejavovať k nemu pozitívne city. Toto správanie môže byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane strachu o vlastný život, izolácie, závislosti od únoscu alebo manipulácie.

Je dôležité poznamenať, že štokholmský syndróm nie je oficiálne uznanou diagnózou v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch, ktorý je všeobecne prijímaným štandardom pre klasifikáciu duševných porúch. Avšak, termín je široko používaný v popkultúre a médiách a je uznávaný mnohými odborníkmi v oblasti psychológie a psychiatrie.

Mechanizmus vzniku štokholmského syndrómu môže byť považovaný za obrannú reakciu na stresovú situáciu. Obete sa môžu pokúsiť zmierniť svoj strach a stres tým, že sa snažia nájsť spoločný jazyk s páchateľom. Tento proces môže viesť k vzniku silných emocionálnych väzieb, ktoré môžu pretrvať aj po skončení traumatického zážitku.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.