Prečo Slováci milujú rumázganie na Facebooku, bizár a klebety? Psychologička nám odpovedala

11. apríla 2023 o 12:00

Slovenský online priestor často pripomína Divoký západ
Rozhodli sme sa preto osloviť psychologičku a zistiť, prečo to tak je

Pexels (Jan Prokes | Crypto Crow)

Slovenský online priestor často pripomína Divoký západ
Rozhodli sme sa preto osloviť psychologičku a zistiť, prečo to tak je

Keď sa povie „internetový bizár“, zrejme ti okamžite napadne meno niektorej z „internetových postavičiek“, ako napr. Shopaholicadel. Je až neuveriteľné, koľko pozornosti sa dnes bizáru dostáva, rozhodli sme sa preto pozrieť sa na to, prečo je to tak.

Odpovede nielen na túto, ale aj na množstvo ďalších zaujímavých otázok ohľadom „internetovej (ne)kultúry“ (ako napr. prečo si Slováci tak radi zarumázgajú na Facebooku alebo prečo tak milujeme negatívne správy) sme hľadali u psychologičky Mgr. Viery Škopovej, ktorá poskytuje online psychologické poradenstvo pre portál Mojra.

Ako hodnotí správanie Slovákov v online priestore?
Čo vedie ľudí k nenávistnému správaniu na internete?
Súvisí s tým aj covidobdobie?
Vyhľadávajú ľudia viac negatívnych správ?

zdroj: mojra.sk

Začnime hneď zhurta. Ako hodnotíte správanie sa Slovákov v „anonymnom“ online priestore?

Online priestor vytvára diametrálne odlišnú možnosť komunikácie ako v realite. Slováci podľa môjho názoru vedia byť oveľa krutejší v online priestore, no v komunikácii častokrát strkáme hlavu do piesku.

Tento paradox vyplýva z možnosti stratiť sa „v dave“ a vytvoriť si falošnú identitu, ktorú v realite nemáme možnosť okúsiť. Od Aristotela bol človek považovaný za spoločenskú bytosť. V práci sedíme na stoličke a máme svoju pracovnú rolu, doma sme mamou, synom, otcom… no v online priestore môžeme byť hocikým iným.

Slovenské vzťahy prekypujú žiarlivosťou a toxickosťou. Red flags dostáva častejšie konkrétne pohlavie (ROZHOVOR)

Myslíte si, že toľko nenávistných či negatívnych komentárov sa vyskytuje všade vo svete, alebo je to tak špecifické hlavne pre nás?

Nemyslím si, že inde vo svete takýto fenomén „búchania sa do hrudi“ neexistuje, práve naopak. No my Slováci sme dlhodobo ovplyvnení politickou situáciou. Ako napríklad 80. – 90. roky atď. Zároveň konzervatívnosť nám často nedovoľuje pozrieť sa na veci, ľudí a situácie aj z druhej strany.

Spadneme do prvotného dojmu, ktorý nie je overený či kriticky zhodnotený. Podliehame tomu, čo je na povrchu. Množstvo ľudí si neoveruje zdroje a hodnovernosť. Internet ponúka bohatú spleť informácií, no medzi nimi aj množstvo fabulácií.