Prečo sú legálne drogy lepšie pre štát, zdravie, aj ekonomiku?

Alexandra Dulaková

5. apríla 2016 o 19:43

Túto otázku si položili vedci z Janes Hopkins University a v najbližších mesiacoch plánujú svoje medzitým nadobudnuté poznatky odprezentovať pred Spojenými národmi. Majú v úmysle odštartovať zmenu v konzervatívnom prístupe k drogám, ktorý podľa nich momentálne viac škodí ako prospieva. Graduálna zmena by vraj prospela všetkým.

Túto otázku si položili vedci z Janes Hopkins University a v najbližších mesiacoch plánujú svoje medzitým nadobudnuté poznatky odprezentovať pred Spojenými národmi. Majú v úmysle odštartovať zmenu v konzervatívnom prístupe k drogám, ktorý podľa nich momentálne viac škodí ako prospieva. Graduálna zmena by vraj prospela všetkým.

Hneď pre začiatok uporozňujem, že toto nie je naše oficiálne stanovisko voči drogám, ktoré by sme sa snažili propagovať, ale naopak zistenia spomínanej štúdie a výsledky lekárskych bádaní. Svoj vlastný názor už si každý môže vytvoriť sám.

Už od malička nás učili, že drogy sú všetka koncentrovaná zloba sveta a že sa s nimi nemáme za žiadnych okolností zaplietať. Lenže kde nakreslíme čiaru medzi drogami, ktoré užívať môžeme, pretože nie sú až také zlé, a medzi tými, ktoré už túto hranicu prekračujú?

Náš mozog a psychika si navykajú nielen na heroín, kokaín a pervitín, ale aj na cukor, kofeín, nikotín, či alkohol. Každá z posledných štyroch látok máva vo veľkých množstvách na ľudské telo fatálne následky, no žiaden zákon ich držanie, konzumáciu, alebo predaj veľkoplošne nezakazuje a takmer ani neobmedzuje. (Ak áno, tak sa so zákazmi dá veľmi ľahko vybabrať. Cigarety a alkohol predsa miestami predávajú už aj štrnásťočným deťom.) Najmä preto, lebo z takých cigariet a alkoholu má štát obrovské zisky. Prečo by ich teda zakazoval alebo obmedzoval? Aj nepriek tomu, že dokázateľne a významne prispievajú k tvorbe rakoviny, srdcovocievnych ochorení a celkovému zhoršeniu kvality tela a života. Neznie ti to povedome?

Pri tejto fotke ti asi nenapadne, že sa pozeráš na drogy, však? Z vedeckého hľadiska to tak však je.

foto: north country public radio

Iste, nikto nechce, aby sme malé deti už v škôlke učili, ako si poriadne šlahnúť dávku heráku a kde zohnať ten najlepší pervitín. (No predsa u Waltera Whitea.) Nič také sa ani nechystá. Ľudia, ktorí žiadajú liberalizáciu a dekriminalizáciu užívania a držania drog si neželajú, aby sa kokaín stal novým kofeínom a aby sa tráva konzumovala aj prostredníctvom osviežovača vzduchu. Najmä v USA, odkiaľ lekárski vedci z Hopkinskovej Univerzity pochádzajú, sa však dopady ich legendárnej „war on drugs“ skloňuje čoraz viac s negatívnymi dôsledkami.

Zákaz drog je asi tak efektívny ako zákaz prostitúcie – vždy sa nájdu ľudia, ktorí obe hojne využívať budú a svoje chodníčky si nájdu aj v spleti zákonných obmedzení. Napokon, dostať sa k drogám ani prostitúcii vôbec nie je ťažké. Na podporných drogách predsa fičí celý zábavný priemysel a aj mnohí top podnikatelia a politici a luxusné dámy tvoria aspoň štvrtinu nášho šoubiznisu. Pokiaľ teda ľudia majú peniaze, sú nedotknuteľní a ich excesy sa vo väčšine prípadov diskrétne tolerujú. Ak sú však chudobní, ich chudoba v spojení s drogami ich doženie akurát tak na okraj spoločnosti a neskôr aj do hrobu.

foto: the stoner’s cookbook

Celoplošný zákaz drog ich konzumáciu a dílerstvo nezastavil, len ich utlačil do veľmi tmavých a temných zákutí spoločnosti, v ktorých sa veselo šíri AIDS a žltačka, rovnako ako aj sexuálne prenosné choroby, a kde sú závislé prostitútky za dávku vydierané svojimi pasákmi. Tok drog má v rukách pár kartelov a pre ich záujmy už neraz tiekli prúdy krvi.

Za dílovanie drog sú niekedy udelované vyššie tresty ako za vraždu či znásilnenie a v takej Indonézii alebo Thajsku za ich pašovanie hrozí až trest smrti. V Saudskej Arábii už popravili ľudí aj za dílovanie marihuany. Nech si o drogách myslíš čokoľvek, je až zarážajúce, že na tej istej planéte dostane jeden muž za dílovanie drog trest smrti a druhý za usmrtenie 77 ľudí len 21 rokov väzenia.

Komu pritom takéto tresty prospievajú? Majú Thajčania alebo Saudi vyššiu životnú úroveň, nižšiu kriminalitu, alebo dokonca väčšiu osobnú slobodu ako krajiny, kde je užívanie a držanie drog zásadne dekriminalizované? Práve naopak. Portugalsko, alebo Česká republika, ktoré za posledné roky prešli drogovou liberalizáciou, nepozorovali žiadne zásadné zmeny k horšiemu, čo sa týka kriminality, kvality zdravia, alebo bezpečia.

Štát na tomto biznise dokáže naviac poriadne zarobiť. A ak sa tieto zarobené peniaze vo veľkom nasmerujú tam, kam skutočne patria (čo je na Slovensku skôr raritou), môžu zásadne zlepšiť kvalitu nášho verejného života. (Tie peniaze sa míňajú aj tak, no my ako spoločnost z nich takto nič nemáme.)

foto: students for liberty

Konzumácia drog sa v Česku ani Portugalsku nijako významne nezvýšila, pretože aj v stave ilegality je stále relatívne ľahké si drogy zohnať a požívať ich. Ruku na srdce, keby si chcel, nevedel by si si aj tu na Slovensku, kde je ilegálny aj gram marihuany, niečo ľahko zohnať? Nemusíš ani mať záujem, no isto poznáš ľudí, ktorí vedia, kde a ako na to… Bežná praktika. Ak sa dekriminalizujú drogy, ich užívatelia a díleri nemusia byť vyvrheľmi spoločnosti, ktorí sa často vďaka skutočne nepriaznivým udalostiam dostali do situácie, v ktorej ich ich „jediná útecha“ – drogy – dokáže zabiť.

Aj keby si závislí zdravotné ťažkosti spojené s konzumáciou drog hneď spôsobili sami, verejné zdravotníctvo im bez legálnych opletačiek ponúkne pomoc. Takisto, ako ponúkne liečbu chemoterapiou niekomu, kto od pätnástich vyfajčil denne aspoň jednu krabičku, alebo operáciu tomu, kto v opitosti spôsobil nehodu a spôsobil pri nej smrť 10-tich ľudí. Naviac, ľudia, ktorí sú za konzumáciu a držanie drog vo väzení (alebo s podmienkou) sú absolútne kontraproduktívnou spoločenskou skupinou, ktorú nám nie je prínosom.

Vo väzení nie sú pre spoločnosť absolútne žiadnym prínosom, práve naopak, a kvalita ich života je po takomto zážitku a zázname v trestnom registri dosť otázna. Tým sa dostávajú len hlbšie do bludného kruhu ilegality a života na okraji spoločnosti, v ktorom bývajú útechou často práve drogy.

foto: xinhuanet

Takže zatiaľ čo podnecovanie ku konzumácii ťažkých drog nie je na žiadnom programe blízkej budúcnosti, skúsení vedci sa snažia zvýšiť povedomie o tom, ako rôzne drogy skutočne škodia a či majú naopak aj nejaké pozitívne účinky. Týka sa to všetko samozrejme najmä marihuany, ktorá je podľa štúdii oveľa menej škodlivá ako toľko skloňované cigarety a alkohol, no aj iných „pohonných“ a relaxačných látok tohto sveta. (Nikto samozrejme netvrdí, že nemajú žiadne vedľajšie účinky a možné následky. O tom potom.)

V štátoch, kde sa dekriminalizácia udiala, sa žiadna Sodoma Gomora nekoná a ľudia si aj naďalej spokojne žijú svoje životy. Z predaja a distribúcie profituje štát aj spoločnosť. Konzumenti majú spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti a nie sú na dlhé roky zavretí vo väzení. A aj keď je jasné, že žiadna zmena sa neodohrá zo dňa na deň, postupný prechod k liberálnejšiemu prístupu k notoricky známym drogám a lepšie pochopenie účinkov tých drog, ktoré každý konzumujeme bez mihnutia oka (káva, cigarety, atď.), nás ako civilizáciu vraj dokážu posunúť bližšie k zdravému a slobodnému ideálu.

Na zdravotné komplikácie spojené s obezitou umiera oveľa viac ľudí ako na tie spojené s drogami. Rovnakou mierkou sa však na oboch „zabijakov“ nepozerá.