Pred 100 rokmi Slováci nosili rúška. Epidémia, na ktorú sa zabudlo, si vzala tisíce životov

  • Z celkového počtu obyvateľov Bratislavy sa nakazilo až 10%
  • Kiná a divadlá boli zatvorené. Zákaz sa netýkal kaviarní a reštaurácií
španielska chrípka pandémia
Wikimedia/The Washington Times (newspaper, Washington, D.C., U.S., September 27, 1918) ; Otis Historical Archives, National Museum of Health and Medicine – Emergency hospital during influenza epidemic (NCP 1603), National Museum of Health and Medicine
  • Z celkového počtu obyvateľov Bratislavy sa nakazilo až 10%
  • Kiná a divadlá boli zatvorené. Zákaz sa netýkal kaviarní a reštaurácií

Je to iba pár mesiacov, čo sme si oddýchli od rúšok a opatrení. Koronavírusová pandémia sa dotkla nás všetkých bez ohľadu na to, či ľudia lekárom verili alebo nie a vzala si (oficiálne) viac ako 5 miliónov životov. Nie je to však ani zďaleka prvá veľká epidémia moderných dejín.

Zaujímavé je, že aj počas tej predošlej sa ľudia správali veľmi podobne. Opatrenia prijímali s nechuťou a dokonca predávali „zázračné a zaručené“ domáce lieky.

Reč je o Španielskej chrípke, ktorá bola jednou z najničivejších epidémií v dejinách ľudstva. Vyžiadala si viac obetí ako prvá svetová vojna. Predpokladá sa, že ju do Európy priniesli americkí vojaci z Ďalekého východu, odkiaľ sa rozšírila aj do Rakúska-Uhorska, a teda aj na územie dnešného Slovenska.

Infikovaných bolo viac ako 500 miliónov ľudí, čo predstavuje 30% vtedajšej svetovej populácie. Následkom ochorenia zomrelo 50 miliónov ľudí, teda 3% z celkového počtu obyvateľov našej planéty. Tejto téme sa venovala Veronika Szeghy-Gayer zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. 

Veronika ako historička bola prekvapená, že sa doteraz o španielsku chrípku nikto v širšom rozmedzí nezaujímal. „Nikto nepísal články, knihy, historické analýzy, pritom to bol dosť dôležitý faktor, ktorý ovplyvnil každodenný život ľudí. Keď niekto píše o konci prvej svetovej vojny, každý rieši vznik Československa a pod., no nikto španielsku chrípku,“ povedala pre Startitup.

Fascinovalo ju, že dejiny sa opakujú. „Pred sto rokmi španielska chrípka zasiahla do života ľudí, ako teraz COVID-19 a reagovali na to podobnými opatreniami. Teda nič nové pod slnkom…“ V bádaní chce pokračovať. Je členkou riešiteľského tímu projektu Ružomberskej univerzity pod vedením Jána Goliana. „Štyri roky budeme skúmať epidémie na území Slovenska do roku 1918.“

Napísali o nej Španieli

Prvé prípady nákazy chrípky na území Uhorska diagnostikovali u vojakov a zajatcov prevezených z talianskeho frontu do Vojenskej nemocnice „Zita“ v Budapešti. V priebehu mesiaca sa rozšírila nákaza aj do ďalších miest. V tom čase to nikto nepovažoval za hrozbu, a to nielen verejnosť, ale ani odborníci. „Na začiatku 20. storočia boli totiž menšie pandémie každodennou realitou,“ píše vo svojej práci historička.

O víruse sa Európania dozvedeli z dennej tlače neutrálneho Španielska, aj preto nákaza dostala názov – španielska chrípka. Jej príznaky sa veľmi nelíšili od súčasných chrípkových ochorení. Príznaky sa prejavili jeden až dva dni po infekcii.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.
Platba
Tlačidlo späť
Visa logo
Mastercard logo
Trust pay
Registrovať a zaplatiť
Ikona zabezpečenia Zabezpečené šifrovaním
Trust pay Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.
Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.
Zdroje: Spoločenskovedný ústav SAV, Epidémie v dejinách ľudstva

Najnovšie videá

Trendové videá