Pred 3,5 miliardami rokov mohol začať život na Zemi. Vedci objavili najstarší impaktný kráter

Vedci objavili najstarší známy impaktný kráter na Zemi, ktorý vznikol pred neuveriteľnými 3,5 miliardami rokov, informuje denník Independent. Tento objav dramaticky prepisuje históriu našej planéty a môže poskytnúť odpovede na jednu z najzásadnejších otázok – kde a ako vznikol život na Zemi.

Predtým bol najstarší známy kráter starý „iba“ 2,2 miliardy rokov. Nový objav naznačuje, že v rannom období slnečnej sústavy boli obrovské dopady oveľa bežnejšie, ako sme si doteraz mysleli.

„Vieme, že veľké impakty boli v rannej histórii slnečnej sústavy bežné, keď sa pozrieme na Mesiac,“ uviedol Tim Johnson z Curtin University. „Až doteraz však chýbali dôkazy na Zemi, preto sa táto téma medzi geológmi často ignorovala.“

Miesto dopadu

Kráter bol objavený v oblasti Pilbara Craton v Západnej Austrálii, kde sa nachádzajú jedny z najstarších zachovaných hornín na svete. Podobne ako v prípade staršieho Yarrabubba krátera, ktorý držal rekord do tejto doby, výskumníci použili detailnú analýzu hornín na identifikáciu stôp po masívnom dopade.

Kľúčovým dôkazom boli tzv. shatter cones – charakteristické kužeľové zlomy v horninách, ktoré vznikajú len pod extrémnym tlakom. Tento jav je jedinečný pre dopady meteorov a jeho prítomnosť jasne potvrdzuje, že oblasť Pilbara bola kedysi miestom katastrofického dopadu z vesmíru.

Dopad, ktorý mohol naštartovať život

Podľa profesora Chrisa Kirklanda má objav veľký význam nielen pre geológiu, ale aj pre biológiu: „Odhalenie tohto dopadu a ďalších z rovnakého obdobia by mohlo vysvetliť, ako sa mohol začať život na Zemi, pretože impaktné krátery vytvárali prostredia priaznivé pre mikrobiálny život, ako napríklad horúce vodné pramene.“

Predpokladá sa, že masívna energia uvoľnená pri dopade mohla vytvoriť vhodné podmienky pre vznik prvých mikroorganizmov. Horúce vodné bazény a hydrotermálne systémy, ktoré by vznikli po takomto náraze, mohli poskytnúť prvotným formám života ideálne prostredie, dodáva portál IFL Science.

Mení sa pohľad na vznik kontinentov

Objav tohto krátera môže mať taktiež dôležitý dopad na naše poznatky o formovaní zemskej kôry a kontinentov. „Obrovské množstvo energie z takéhoto dopadu mohlo zohrať kľúčovú úlohu pri formovaní skorého povrchu Zeme, napríklad zatlačením častí zemskej kôry pod ďalšie alebo vytlačením magmy na povrch,“ vysvetlil profesor Kirkland.

Vedci dokonca naznačujú, že tento dopad mohol prispieť k vzniku tzv. kratónov – stabilných pevninských blokov, ktoré sa neskôr stali základom dnešných kontinentov.

Nová kapitola v dejinách Zeme

Napriek tomu, že povrch Zeme bol v minulosti masívne ovplyvnený meteoritmi, dôkazy o tých najstarších impaktoch sa doteraz nepodarilo objaviť pre eróziu a tektonické procesy. Tento objav je preto pre vedcov prelomový.

Podobné nálezy môžu v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala naša planéta a aké faktory ovplyvnili vznik života. Vedci sú presvedčení, že tento objav je len začiatkom a časom by sa mohli odhaliť ďalšie podobné impaktné krátery.

„Táto štúdia poskytuje kľúčovú častičku do skladačky impaktnej histórie Zeme a naznačuje, že ešte môžeme objaviť mnoho ďalších starovekých kráterov,“ dodal profesor Johnson.

Čo všetko sa ešte skrýva pod povrchom našej planéty? Objav najstaršieho krátera nám ukazuje, že vesmírne dopady boli nielen deštruktívne, ale mohli byť aj jednou z kľúčových príčin vzniku života na Zemi.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti