Predali ti za ne aj cigarety a alkohol, bol za nimi miliónový kartel. Matovič sa snažil zrušiť gastrolístky 10 rokov

Návrh na zrušenie gastrolístkov odklepla Národná rada SR. Od 1. marca si tak zamestnanci budú môcť vybrať, či chcú dostávať príspevok na stravné vo forme „papierikov“, alebo cash. Týka sa to asi 50-60 % zamestnancov. Ľudia, ktorí sa stravujú vo firemnej kantíne túto možnosť mať nebudú.

Kto tento systém vlastne zaviedol a kedy? Musíme sa vrátiť až o dve dekády do minulosti. Gastrolístky si na Slovensku prešli zaujímavú a strastiplnú cestu, lemovanú kauzami aj pokusmi o zrušenie, ktoré nevyšli len tak-tak.

Ako gastrolístky fungujú

Najprv si však povedzme, ako gastrolístky fungujú a prečo zamestnanci výberom hotovosti neprídu ani o jedno euro. V súčasnosti je minimálna hodnota jedného gastrolístka (resp. stravného na jeden deň) 3,83 eur. 55 % z tejto sumy hradí zamestnávateľ, ktorý si tento výdavok započítava štandardne do mzdových nákladov.

Ďalšiu časť hradí sám zamestnanec, na výplatnej páske sa tento náklad jednoducho odráta zo mzdy. Ak zamestnávateľ poskytuje stravné lístky vo vyššej hodnote, obvykle sa tento náklad hradí zo sociálneho fondu, ktorý si vedie samotná firma. Peniaze z neho však prúdia priamo z výplat zamestnancov.

Inak povedané, zmenou zamestnanec nepríde o nič. Ak napríklad dostávaš každý mesiac stravenky v hodnote 100 eur, budeš mať na výplatnej páske o 100 eur viac.

V súčasnosti gastráče nie sú už len „papieriky“, ako ich nazval premiér Matovič. Veľa straveniek dnes funguje elektronicky, podobne, ako platobná karta s kreditom. Systém je ten istý.

Kde sa vzali gastrolístky

Gastrolístky majú na Slovensku viac ako dvadsaťročnú históriu. Vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla pre zamestnávateľov povinnosť prispievať zamestnancom na stravu. Na výber mali stravovanie vo vlastnej jedálni alebo gastrolístky. Prvú možnosť využili najmä veľké fabriky, no menšie firmy si stravenky pomerne obľúbili.

Objavil sa ale menší problém. Spoločnosti, ktoré gastrolístky vydávali, si účtovali poplatok u zamestnávateľa. Ten bol neskôr zákonom zosekaný na 3%. Od marca tohto roka sa zníži výška poplatku zamestnávateľa za sprostredkovanie stravovania z 3 % na maximálne 2 %, čím klesnú náklady zamestnávateľov pri zabezpečovaní stravovania gastrolístkami. Poplatok však musia platiť aj reštaurácie (a obchody), ktoré gastrolístky berú. Výška tohto poplatku obmedzená nie je.

zdroj: Unsplash/Louis Hansel @shotsoflouis; ilustračné foto

Počiatočné roky boli pre gastráče veľmi divoké. Vďaka diere v zákone sa totiž začali používať ako druhá mena. Dali sa nimi zaplatiť cigarety, alkohol, taxík a dokonca aj služby prostitútok. Zaujímavé je, že hoci sa to dnes už v takej miere nerobí, ilegálne to stále nie je.

Novinke sa celkom rýchlo prispôsobili aj reštaurácie, ktoré zaviedli obedové menu. Jeho kvalita bola často diskutabilná, čo trochu podkopáva argument gastráčových firiem, že so stravenkami sa ľudia stravujú zdravšie.

Pokusy o zrušenie

Počas dvoch desiatok rokov prebehlo viacero kampaní a pokusov o zrušenie gastrolístkov. Najznámejší je ten z roku 2011, kedy zmenu zákona navrhol poslanec Igor Matovič. Návrh dopadol zle, no bolo to tesné. Návrh neprešiel iba o jeden jediný hlas. Pavol Hrušovský mal vtedy problém zasunúť hlasovaciu kartičku na správne miesto.

Igor Matovič vtedy sľúbil, že ak návrh na zrušenie prejde a reštauráciám klesnú tržby, vzdá sa poslaneckého mandátu.

V roku 2015 zverejnil Protimonopolný úrad podozrenie, že emitenti gastrolístkov majú medzi sebou kartel. Nasledovné vyšetrovanie podozrenie potvrdilo a firmy dostali miliónové pokuty. Firmy sa medzi sebou dohadovali na províziách, keď naoko súťažili v tendroch. Do súťaží však šli ruka v ruke a delili si trh.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Ak niekto čakal, že sa táto obrovská kauza skončí zrušením alebo reguláciou stravných lístkov, nedočkal sa. Vláda Roberta Fica neurobila vôbec nič a proti zrušeniu stravných lístkov argumentovala zdravím Slovákov. Zamestnanci sa vraj vďaka nim stravujú pravidelne, čo v konečnom dôsledku šetrí peniaze na zdravotníctvo.

Argumentami odporcov straveniek boli najmä poplatky, ktoré reštaurácie a zamestnávatelia platili emitentom. Ročne šlo o milióny eur.

Gastráčové firmy od hladu nezomrú

Vydávanie gastrolístkov je jedným z najviac ziskových odvetví v slovenskej ekonomike. Keď sa pozrieme na verejne dostupné finančné výsledky týchto firiem, zisková marža sa pohybuje niekde pri tridsiatich percentách.

Ak by si aj všetci zamestnanci zvolili hotovosť namiesto gastrolístkov, emitenti straveniek od hladu nezomrú. Stále sú tu totiž rekreačné poukazy. Tie sa môžu vydávať aj v hotovosti, no niektorí zamestnávatelia volia bonus vo forme poukážky. Tieto poukážky vydávajú práve tie isté firmy, čo aj gastrolístky. No a napokon tu máme benefitové poukážky, ktoré dostávajú zamestnanci. Využiť ich môžu na darčeky aj služby.

Keď však súčasná vláda povinné gastráče zrušila, ich emitentom sa to, samozrejme, nepáčilo. Asociácia moderných benefitov (AMOBE), ktorá združuje emitentov stravných lístkov, považuje schválenie zmien v príspevku na stravovanie za zlý krok. Namiesto vylepšenia existujúceho systému prináša novela Zákonníka práce do praxe vyššiu administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov, pre zamestnancov zase nové sociálne hrozby.

„Tieto problémy môžu v praxi výhľadovo viesť až k tlaku na postupné úplné zrušenie tohto zamestnaneckého benefitu,“ upozorňuje prezident AMOBE Štefan Petrík. Asociácia je však presvedčená, že významná časť zamestnancov a zamestnávateľov si uvedomí výhody, najmä elektronických stravných lístkov.