Predikcie vedcov na leto 2023 sú extrémne. Posledné prinieslo 20-tisíc mŕtvych a teplotné rekordy

Napriek tomu, že kalendár ukazuje druhú polovicu apríla, pri pohľade na oblohu sa nám to v posledných dňoch môže zdať ako nereálne, pretože jarné slnečné lúče nám zatiaľ spríjemňujú bežný život iba sporadicky.

Avšak s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, už o dva mesiace, ba možno aj skôr, budú niektorí z nás s radosťou spomínať na tieto upršané dni.

Dôvodom je skutočnosť, že letné obdobie je v posledných rokoch sprevádzané mimoriadne vysokými teplotami nielen v krajinách ako Španielsko, Taliansko, Grécko, ale aj v našich zemepisných šírkach.

Európske únia v týchto dňoch publikovala najnovšiu správu Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorá okrem iného upozorňuje na to, že klimatická kríza mala minulý rok v Európe „desivé“ dopady, pričom horúčavy zabili viac ako 20 000 ľudí, píše The Guardian.

Obrovské sucho, rekordné straty ľadu

Správa uvádza, že rozsiahle vlny horúčav viedli k tomu, že v roku 2022 zasiahlo Európu najteplejšie leto v histórii meraní, a to s veľkým rozdielom v porovnaní s inými rokmi.

Deutsch Welle dopĺňa, že v porovnaní s priemernými teplotami v rokoch 1991 – 2020 bola teploty o 1,4 °C vyššia. Ide o výsledok globálneho otepľovania a jedným z mnohých nežiadúcich účinkov boli aj predčasné a zbytočné úmrtia.

Starý kontinent zaznamenal druhý najteplejší rok v histórii, pričom teploty stúpali dvojnásobne v porovnaní s celosvetovým priemerom, a čo je ešte dôležitejšie poznamenať, rýchlejšie ako na ktoromkoľvek inom kontinente. Za posledných päť rokov bola priemerná teplota o 2,2 °C vyššia ako v pred-industriálnej ére.

Klimatická zmena ohrozuje až 200 000 nehnuteľností v UK

Určovacími boli teploty v západnej Európe, keďže v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Taliansku a Španielsku boli priemerné teploty v roku 2022 najvyššie v dejinách. V prípade Nemecka, Belgicka či susedného Rakúska boli druhé najvyššie.

„Klíma, v ktorej budeme všetci žiť, bude iná ako klíma našej mladosti. Skutočne sa presúvame na neprebádané územie. Berme túto správu ako ďalší budíček smerom k urýchleniu nášho úsilia o zníženie emisií uhlíka, ktoré v roku 2022 tiež dosiahli rekordné úrovne,“ cituje riaditeľa C3S Carla Buontempa The Washington Post.

Okrem toho, ľadovce stratili viac ako 5 kubických kilometrov ľadu. Predkladaná správa túto skutočnosť pripísala nízkym úrovniam snehových zrážok v predchádzajúcej zime a následne vysokým letným teplotám a predĺženému obdobiu topenia.

The Guardian zdôrazňuje, že napríklad Grónsko zažilo rekordné topenie ľadovcov počas výnimočných horúčav v septembri, kedy boli priemerné teploty až o 8 °C vyššie ako priemer.

Sú aj pozitíva

Už na spomínaný problém skleníkových plynov upozornila aj Samantha Burgessová, ktorá je zástupkyňa Buontempa a je spoluautorkou najnovšej štúdie.

Podľa jej názoru úroveň skleníkových plynov vyprodukovaných v európskom regióne v minulom roku spôsobuje, že je nepravdepodobné, že náš kontinent dosiahne Parížsku dohodu z roku 2015, v ktorej sa krajiny z celého sveta dohodli na obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Klimatická zmena môže vyhnať z ich domovov až 216 miliónov ľudí, varuje Svetová banka

„Úroveň skleníkových plynov v atmosfére v roku 2022 bola najvyššia v dejinách. Takže máme záznamy o ľadovom jadre a iné paleoklimatické záznamy, ktoré siahajú do Antarktídy a stovky tisíc rokov a pre metán asi dva milióny rokov späť,“ povedala pre Euronews.

Napriek všetkým týmto varovaniam The Washington Post upozorňuje na jeden z mála pozitívnych aspektov predkladanej správy. Ide o to, že slnečné žiarenie v Európe dosiahlo najvyššie hodnoty pozorované od začiatku satelitnej éry pred štyrmi desaťročiami.

Vedci uviedli, že by to mohlo viesť k väčšej výrobe obnoviteľnej energie v krajinách, ktoré tradične nie sú vnímané ako tie, ktoré oplývajú solárnymi zdrojmi.

Fenomén El Niño

Čo sa týka vyhliadok do budúcnosti, odborníci nie sú príliš optimistickí. Podľa The Guardian, očakávajú bezprostredný návrat klimatického fenoménu El Niño, ktorý spôsobí, že globálne teploty stúpnu do nevídaných výšok.

„Tieto klimatické vplyvy nemôžeme zastaviť, môžeme ich len obmedziť rýchlym znížením emisií skleníkových plynov. Žiaľ, dopady sa už pravdepodobne prejavili počas vegetačného obdobia, takže tento rok pravdepodobne uvidíme zníženú produkciu plodín,“ podotkla Rebecca Emertonová, hlavná autorka najnovšej štúdie.

Deutsche Welle dokresľuje, že v tomto roku sme už zaznamenali veľa znakov zimného sucha v Európe, predovšetkým v Španielsku a Francúzsku, kde úrady varujú pred ešte náročnejším letom ako vlani.

„El Niño sa bežne spája s rekordnými teplotami na globálnej úrovni. Či sa tak stane v roku 2023 alebo 2024, zatiaľ nie je známe, ale myslím si, že je pravdepodobnejšie, že k tomu dôjde,“ dodal Buontempo.