Strávila som vo Florencii predĺžený víkend: Ktoré tiktokové atrakcie sa (ne)oplatia a čo musíš vidieť
- Jesenný výlet do Florencie nie je vôbec „od veci“
- Tieto miesta musíš vidieť
- Jesenný výlet do Florencie nie je vôbec „od veci“
- Tieto miesta musíš vidieť
Napriek tomu, že leto, (žiaľ aj to babie), je už za nami, ešte stále máš šancu zažiť jesennú dovolenku. Ak ti náhodou nezvýšilo na dovolenku v horúcich destináciách a radšej by si si užil predĺžený víkend v niektorom z blízkych európskych miest, mal by si sa zamyslieť nad Florenciou. Letenky do tejto obľúbenej destinácie vieš často nájsť za prívetivé ceny a navyše aj pár dní v srdci Toskánska ťa nabije pravou talianskou energiou.
Ja som vo Florencii strávila štyri dni. Hoci malo ísť pôvodne len o jednu zo zastávok na mojej ceste Talianskom, nakoniec som v slávnom Firenze nechala srdce. Keď som si po ceste z hlavného mesta Toskánska do Bologne prehliadala svoj poznámkový blok, našla som v ňom tento zápisok: „Desiatky kilometrov v nohách, tisíce obrazov v pamäti, otlaky z topánok, modriny z rohov stolov a oči plné nádeje.“
Aby som ale len abstraktne neospevovala toto mestečko, radšej ti prezradím, čo určite vidieť, ak sa do neho vyberieš. Svojim návštevníkom totiž ponúka nekonečné možnosti umeleckého vyžitia a poriadny kus talianskej histórie.
Rodina Medici vytvorila klenot
Florencia sa v stredoveku mohla pýšiť titulom centra obchodu a financií stredovekej Európy. Rodina Medici, ktorá okrem iného vlastnila jednu z najprosperujúcejších bánk v Európe, si z mesta spravila vlastné „ihrisko“. Inšpirovali taliansku renesanciu a krásne umenie začali zbierať rýchlosťou, ktorú nedokázali umelci ani uspokojiť.
Ono naozaj kamkoľvek vo Florencii vykročíš, narazíš na nejaký kus krásnej histórie, umenia, kultúry či človeka. Ale teda treba uznať, že krásni ľudia majú tendenciu vyhľadávať krásne veci, a tak sa ti vo Florencii pravdepodobne aj stane, že v múzeu stretneš človeka, ktorý si tú krásu naozaj vychutnáva.
V kontraste s turistami v parížskom Louvri, kde majú mnohí návštevníci za cieľ celé múzeum prebehnúť, nie vidieť, ide o veľmi pekný fenomén. Nuž, aby sme sa ale dostali k tým zaujímavým miestam, začneme priamo v (podľa môjho názoru) najkrajšej galérii, akú mesto ponúka. Je ňou galéria Uffizi. Vstup do nej aj do iných múzeí a galérií vyjde obyvateľa Európskej Únie do 25 rokov len 2 eurá.
Renesanční velikáni na vlastné oči
Galleria degli Uffizi je absolútnym „musíš-vidieť-aspoň-raz“ miestom. Okrem toho, že ide o jednu z najznámejších galérií na svete, ktorá sa pýši dielami legendárnych renesančných umelcov, milovníci umenia sa v nej dokážu preniesť do minulosti. V opojení sôch, krásnych obrazov a stropov (kto sa vo Florencii nepozerá viac na strop než na zem, akoby v nej ani nebol), nájdeš oázu renesančnej kreativity.
Ak si síce milovník umenia, no nevieš si ho užívať intelektuálne, rovnako ako ja, môžeš si čas spríjemniť zaujímavými aktivitami. Z tých mnou vyskúšaných odporúčam nasledujúce: „nájdi najvtipnejšie vyobrazenie koňa“, alebo: „spočítaj, koľkokrát uvidíš bábätko Ježiša ležiaceho na zemi“ (ale naozaj, prečo len tak na neho pozerajú?).
Osobne, môj najobľúbenejší kôň bol tento:
Kníhkupectvo v kine alebo kino v kníhkupectve?
Giunti Odeon je slávne historické kino v centre mesta. Okrem toho, že je architektonicky krásne, ponúka aj pokojnú atmosféru. Každý deň premietajú medzinárodné filmy (aj s anglickými titulkami, ak sú potrebné) a navyše miesto prízemného sedenia má kníhkupectvo. Môžeš sa teda z balkóna pozerať na ľudí, ktorí sa prechádzajú medzi knihami a užívať si atmosféru ako z Shakespearovho divadla.
Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že v kine Giunti Odeon sa skvelo skrýva pred dažďom, drieme a dokonca ťa nevyhodia, ani ak si u nich 2 hodiny čítaš knihu.
Jedným z najkrajších miest Talianska sú rozhodne schody známe z Tik-toku. Slávne námestie Piazzale Michelangelo, miesto vysoko nad mestom ti ukáže Florenciu v nádhernom západe slnka a ešte k tomu, minimálne v letných mesiacoch, ti k slnečnému divadlu zahrá aj kapela. Či som ju trafila náhodou, skutočne neviem. Viem však, že som sa vďaka týmto čarovným schodom dotkla neba.
Stojí za zmienku
Ak sa vyberieš do Florencie aj na jeseň – určite sa vyhneš letným radom. Neprajné jazyky si totiž šepkajú, že vstup do galérií, múzeí a iných pamiatok môže trvať aj celé hodiny. Minimálne na konci septembra to nebola úplne pravda. Bájny vstup do galérie Uffizi zabral niekoľko minút a jediný rad, ktorý ma odstrašil, bol pred búdkou na retro fotky.
V centre mesta ich nájdeš hneď niekoľko. Drevené búdky, ktoré ti za záclonkou vytvoria pásik fotiek ako z amerického filmu. Stáť by mali 2 eurá a súdiac podľa ich frekventovanosti, tlačia veľmi roztomilé spomienky. Vo Florencii vieš taktiež stráviť pekný čas sedením pri rieke, obdivovaním architektúry aj posedávaním v dobrej pizzerii.
Keď sa ti zachce vidieť aspoň niečo z histórie mesta, stačí zájsť ku Cattedrale di Santa Maria del Fiore, ktorú označujú za architektonický zázrak. Za lístok do katedrály a priľahlých pamiatok zaplatíš zhruba od 20 do 30 eur a zabavíš sa aj na niekoľko hodín. Varujem však, že táto časť programu zahŕňa dlhé rady a odporúčam mať so sebou parťáka, s ktorým sa vieš dlho a výdatne rozprávať.
Povinným programom na aspoň jedno poobedie je okruh pamiatok okolo katedrály (lístky kúpiš na oficiálnom webe), dobrá pizza, kus odhodlania a výstup na Giottovu zvonicu. Je vysoká 84,7 metra, na jej vrchol vedie 414 schodov a možno, ale len možno, na nej nájdeš zvon, ktorý nemenovaná redaktorka pobozkala „z hecu“.