Predlžuje život až o 96 %: Revolučný doplnok simuluje účinky pôstu, nič podobné tu doteraz nebolo

Pôst, autofágia, metformín, spermidín… ak sleduješ trendy v biohackingu a doplnkoch na dlhovekosť, tieto pojmy ti určite nie sú cudzie. No Chris Rhodes, biochemik z UC Davis, posunul hranice ešte ďalej.

V podcaste „The Human Upgrade“ od známeho biohackera Davea Aspreya predstavil revolučný výživový doplnok, ktorý v experimentálnych podmienkach predĺžil život o neuveriteľných 96 %.

Pri vývoji tohto doplnku sa Rhodes opieral o dlhoročný výskum pôstu a detailne sledoval, ako ovplyvňuje ľudský organizmus na bunkovej úrovni.

Ktorá forma pôstu je najlepšia

„Jedna z vecí, o ktorých sme v roku 2011 toho veľa nevedeli, bola ideálna dĺžka pôstu,“ zaznelo v úvode podcastu. „Ľudia to preháňali a dostávali sa do biologického stresu,“ hovorí Asprey.

Pôst je silný nástroj, no má svoje limity. Rhodes si počas svojho biochemického výskumu na Stanforde vyskúšal všetky možné varianty pôstu, od 12 hodín až po 72. Nakoniec dospel k záveru, že najsilnejšie efekty na dlhovekosť sa objavujú po 36-hodinovom pôste, typickom pre tzv. alternate-day fasting.

„Je to striedanie jedného dňa normálneho jedenia a jedného dňa úplného pôstu – stále dookola. V dátach vidíme najlepšie výsledky na predĺženie života aj zdravia,“ vysvetľuje. „Po 36 hodinách som videl zreteľný posun v bunkových funkciách. Bunky sa stali odolnejšími voči stresu a fungovali efektívnejšie,“ spomína.

Počas pôstu dochádza k tzv. autofágii – procesu, pri ktorom bunky cielene rozkladajú a recyklujú poškodené alebo nepotrebné štruktúry. Dochádza tak zníženiu zápalu, spomaleniu starnutia a eliminácii predrakovinových buniek skôr, než sa stihnú nekontrolovane množiť. Avšak autofágia tvorí len malú časť oveľa komplexnejšieho mechanizmu.

„Ľudia si myslia, že autofágia je hlavná výhoda pôstu. Ale v skutočnosti je to len jeden z mnohých prepínačov. Pôst aktivuje celý bioprogram regenerácie,“ dodáva Rhodes.

Prerušovaný pôst nie je pre všetkých

Pôst predstavuje jeden z najúčinnejších nástrojov na podporu dlhovekosti. Zároveň však platí, že nie každý organizmus zvláda jeho stresový potenciál s rovnakou odolnosťou. Práve ženy, najmä v reprodukčnom veku, potrebujú k pôstu pristupovať citlivo.

„Ženy v reprodukčnom veku by mali byť obzvlášť opatrné pri prerušovanom hladovaní, pretože ich telá sú citlivejšie na stresory, ako je predĺžený pôst a obmedzenie kalórií,“ upozorňuje registrovaná dietologička Jillian Greaves, ktorá sa špecializuje na ženské zdravie a hormonálnu rovnováhu.

zdroj: freepik.com

Keď ženy dlhodobo neprijímajú dostatok kalórií, dochádza k obmedzeniu reprodukčných funkcií a narušeniu menštruačného cyklu. Riziko sa zvyšuje najmä u žien s poruchami príjmu potravy alebo u tých, ktoré si v minulosti prešli opakovaným obmedzovaním stravy.

„Často vidím ženy, ako nesprávne aplikujú IF vynechávaním raňajok a jedením neskoro do večera, o čom vieme, že môže narušiť cirkadiánne rytmy a prispieť k hormonálnej nerovnováhe,“ cituje Greaves portál Eating Well.

Okrem fyzických dôsledkov sa prerušovaný pôst podpisuje aj na psychike. Štúdia publikovaná v roku 2022 v odbornom časopise Eating Behaviors ukázala, že IF zvyšuje u mnohých ľudí hlad, posadnutosť jedlom a riziko prejedania. Vzniká tak bludný kruh, v ktorom sa strieda pôst a nekontrolované jedenie, často sprevádzané pocitmi viny a frustrácie.

Inovatívny doplnok na podporu dlhovekosti

Práve preto Chris Rhodes so svojím výskumným tímom hľadal odpoveď na zásadnú otázku: Dá sa biologický efekt pôstu dosiahnuť bez pôstu samotného? Začali testovať molekuly, ktoré telo prirodzene produkuje počas hladovania. Zo stoviek kandidátov vybrali štyroch, ktorí pri vzájomnej kombinácii vytvárali synergický účinok a vytvorili z nich výživový doplnok Mimio.

„Je to kombinácia molekúl, ktoré naše telo už pozná. Ich spoločné pôsobenie však vytvára efekt, aký nevieme dosiahnuť žiadnou zložkou samostatne,“ vysvetľuje Rhodes.

Keď tím testoval Mimio na C. elegans (drobné hlísty bežne používané vo výskume starnutia), výsledky prekonali očakávania. „Metformín predĺžil život o 36 %, rapamycín o 19 %. Ale Mimio? Až o 96 % bez vedľajších účinkov,“ hovorí Rhodes.

Hoci išlo o štúdie na červoch, metodika je overená a často predikuje výsledky u vyšších organizmov. V štúdii na ľuďoch s nadváhou, ktorá trvala 8 týždňov, Mimio potlačil chuť do jedla, zlepšil metabolické ukazovatele ako hladinu glukózy, inzulínu a cholesterolu a znížil biologický vek o 2,5 roka.

„Každý z nás má v sebe biologické mechanizmy na regeneráciu – evolúcia ich v nás vylaďovala tisíce rokov. My ich už len musíme vedome zapnúť,“ uzatvára Rhodes.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking