Predpoveď osudu Slovenska a sveta: V tomto roku skolabuje prírodný jav, vďaka ktorému všetko funguje (ŠTÚDIA)

Vedci opakovane upozorňujú na nebezpečenstvá spojené s osudom takzvanej atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC). Tá na sever našej Zemegule tlačí teplú vodu, jej súčasťou je nesmierne významný aj Golfský prúd. Cirkulácia ovplyvňuje napríklad Anglicko, respektíve Spojené kráľovstvo či Írsko, ktoré sa nachádzajú na rovnakej zemepisnej šírke ako Kanada, no sú podstatne teplejšie.

Niektorí experti pritom ešte vlani upozorňovali, že AMOC by sa pre vplyv globálneho otepľovania mohla úplne rozpadnúť. Informovali sme ťa, že obeh Golfského prúdu je najslabší za posledných 1 600 rokov a výskumníci dokonca zaznamenali varovné signály naznačujúce bod zlomu. Niektorí vlani dvíhali varovné prsty s tým, že už roku 2025 by mohol úplne skolabovať.

Najnovšia popredná štúdia citovaná televíziou CNN teraz upozorňuje na hrozivé následky zmeny klímy hroziace o niečo neskôr. Výskum zatiaľ nebol publikovaný a v súčasnosti ho preberajú ďalší odborníci. Používa ale najmodernejšie modely a dospel k tomu, že Golfský prúd, respektíve celá AMOC, by sa mohla rozpadnúť niekedy medzi rokmi 2037 a 2064.

Pravdepodobnejšie však je, že sa tak stane do roku 2050, a podľa spoluautora štúdie a výskumníka na univerzite v Utrechte v Holandsku ide o niečo „veľmi znepokojujúce“.

„Všetky negatívne vedľajšie účinky antropogénnej zmeny klímy budú stále pokračovať, ako sú ďalšie vlny horúčav, viac sucha, viac záplav. Potom, ak máte navyše kolaps AMOC, klíma sa ešte viac zdeformuje,“ hovorí.

Náhly koniec atlantickej meridionálnej cirkulácie je dlhodobo súčasťou predpovedí dôsledkov klimatických zmien. A zatiaľ čo medzi vedcami naďalej panujú rozpory v tom, či a kedy by sa tak môže stať, o následkoch prípadného kolapsu žiadne spory neexistujú.

„Kolaps AMOC by bol katastrofálny,“ vyjadril sa vlani riaditeľ Bristolského glaciologického centra Jonathan Bamber. 

Počasie sa so Slovenskom zahráva ako na kolotoči. Búrky dnes v týchto regiónoch zamiešajú karty (PREDPOVEĎ)

Ako funguje AMOC?

AMOC v jednoduchosti čerpá teplú povrchovú vodu z južnej pologule a trópov a distribuuje ju do chladného severného Atlantiku. Chladnejšia, slanšia voda preto klesá klesá a tečie na juh. Logicky, vďaka tomuto mechanizmu morské prúdy chránia južnú pologuľu pred úplným prehriatím a časti severnej pologule pred neznesiteľným chladom.

Cirkulácia ale zároveň distribuuje živiny, ktoré udržujú život v morských ekosystémoch. Ak by sa to rozpadlo, náš svet by sa zmenil. Na nepoznanie.

Následky kolapsu

Hneď, ako by sa AMOC rozpadla, začalo by odpočítavanie imaginárnych prírodných hodiniek. Počas niekoľkých rokov by sa začal rozširovať arktický ľad. Mrazivá voda či kusy ľadu by plávali čoraz viac na juh. Po približne 100 rokoch by sa dostali na južné pobrežie Anglicka.

Výrazne by klesla priemerná teplota v celej Európe aj Severnej Amerike, Amazonský dažďový prales by zaznamenal úplný obrat v ročných obdobiach; súčasné obdobie sucha by sa zmenilo na daždivé mesiace a naopak.

Obrovské požiare z Chorvátska vyháňajú Slovákov: Dalmácia evakuovala mnohé miesta, polícia na stope podpaľača

Kolaps AMOC „je skutočne veľkým nebezpečenstvom, ktorému by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa mu vyhli,“ hovorí Stefan Rahmstorf, fyzikálny oceánograf z Potsdamskej univerzity v Nemecku.

Aby vedci z Utrechtu dospeli k svojim záverom, použili najmodernejšie modely a prvýkrát identifikovali oblasť južného Atlantického oceánu ako optimálne miesto na sledovanie zmien v cirkulácii a na použitie pozorovacích údajov. Sledovali teploty a slanosť oceánov v snahe potvrdiť predchádzajúce predpovede o tom, kedy by AMOC mohol dosiahnuť bod zlomu.

Vo výskumoch vedecká obec vidí veľký pokrok, no modely stále nie sú bezproblémové. Napríklad neberú do úvahy kritický faktor zániku AMOC – topenie grónskeho ľadu. Ide o obrovské množstvo sladkej vody, čo by narušilo jednu z hnacích síl obehu cirkulácie – soľ.