PREDPOVEĎ: Teploty budú atakovať +35 °C. Z celého Slovenska zasiahnu horúčavy najviac jednu časť

Vlny extrémnych horúčav opäť zasiahnu našu krajinu, už dnes nás čaká skutočne horúci deň. Leto v plnej sile poteší všetkých, ktorí milujú slnečné počasie, to môže byť však pre vysoké teploty priam nebezpečné.

Tlaková výš postupuje od severozápadu a prináša so sebou veľmi teplý vzduch do našej oblasti. Dokonca to potvrdili aj nočné teploty, keď na niektorých miestach neklesli pod +20 °C, čo naznačuje, že dnešný deň bude mimoriadne horúci.

Ako informuje iMeteo.sk, najsilnejšie horúčavy postihnú najmä juhozápad Slovenska, kde sa očakávajú najvyššie teploty. Tu budú hodnoty teplomera stúpať naozaj vysoko.

Kde bude najteplejšie?

Na západnom Slovensku nás dnes čakajú extrémne teploty, ktoré dosiahnu hodnoty medzi +31 až +36 °C. Vzduch bude veľmi vlhký, čo ešte viac zhorší pocitové teplo. Ráno začne s jasnou oblohou, ale počas dňa sa postupne zatiahne.

V oblasti stredného Slovenska budú teploty o niečo nižšie, s hodnotami medzi +26 až +31 °C. Na juhu Banskobystrického kraja sa však môže ortuť teplomera vyšplhať až na +35 °C.

Na východnom Slovensku sa očakávajú najmiernejšie teploty, aj keď stále vysoké. Studený vzduch zo Škandinávie, ktorý smeruje nad západné Rusko, ovplyvní aj východné oblasti našej krajiny, takže teploty sa budú pohybovať medzi +26 a +31 °C. Tento chladnejší vplyv pretrvá aj zajtra, ale v stredu sa horúčavy dostavia aj sem v plnej sile.

Extrémne výkyvy počasia

Európsky región, jeden zo šiestich podľa členenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), sa otepľuje najrýchlejšie, pričom teploty tu rastú takmer dvakrát rýchlejšie než je celosvetový priemer. Medzi rokmi 2000 a 2019 zomieralo v tomto regióne, zahŕňajúcom 53 krajín, priemerne 176 040 ľudí ročne v dôsledku horúčav, uviedol Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu, ako cituje TASR.

Od roku 2020 sa v európskom regióne WHO vyskytli tri najteplejšie roky, pričom desať najteplejších rokov bolo zaznamenaných od roku 2007. Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň varoval pred epidémiou extrémnych horúčav a zdôraznil potrebu prijať opatrenia na zmiernenie dopadov týchto teplotných extrémov, ktoré klimatická zmena ešte viac zhoršuje.

zdroj: Unsplash/Jarosław Kwoczała

Na viacerých miestach sveta klimatická kríza už vedie k extrémnemu nárastu teplôt. Medzi rokmi 2000 a 2019 došlo k približne 489 000 úmrtiam ročne na celom svete kvôli horúčavám, pričom 36 percent z nich pripadalo na európsky región. Za posledných 20 rokov sa počet úmrtí v dôsledku tepla zvýšil o 30 percent. Stalo sa tak takmer vo všetkých krajinách regiónu, ktoré monitorujú situáciu, uviedol Kluge.

Hlavná príčina úmrtí v európskom regióne

V európskom regióne sú horúčavy hlavnou príčinou úmrtí spojených s klímou. Extrémne teploty zhoršujú chronické ochorenia, ako sú kardiovaskulárne a respiračné choroby, mozgové príhody a cukrovka. Horúčavy majú negatívny dopad aj na duševné zdravie, najmä u starších ľudí a tehotných žien.

Kluge zdôrazňuje, že správnymi postupmi v oblasti verejného zdravia je možné výrazne predchádzať nepriaznivým účinkom horúčav. Dôkladná príprava na horúce obdobia môže zachrániť mnoho životov teraz aj v budúcnosti. Podľa Klugea sú akčné plány pre horúčavy kľúčovým nástrojom, ktorý robí komunity odolnejšími voči vlnám horúčav. V súčasnosti má tieto plány zavedené 20 krajín európskeho regiónu WHO, no to stále nestačí na ochranu všetkých komunít.

WHO pripravuje prostredníctvom Európskeho centra pre životné prostredie v Bonne druhé vydanie usmernení k akčným plánom, ktoré krajiny môžu využiť na tvorbu vlastných opatrení.