PREHĽAD: Slováci zaplatia štátu „nový poplatok“ až do 4 000 eur. Koho sa povinnosť týka a odkedy

19. apríla 2024 o 13:39

Členom vlády sa zvýšili paušálne náhrady, právnickým osobám pribudla daňová povinnosť
Niektoré firmy zaplatia až necelých 4 000 eur

Ilustračný obrázok – Robert Fico a platba TASR/Martin Baumann, Dano Veselský

Členom vlády sa zvýšili paušálne náhrady, právnickým osobám pribudla daňová povinnosť
Niektoré firmy zaplatia až necelých 4 000 eur

Rok 2024 prináša viaceré zmeny spojené s konsolidáciou verejných financií. Schválený balíček obsahuje mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS). Zvýšila sa daň z pridanej hodnoty na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 % na 20 %.

Úpravou prešla aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno. Konsolidačný balíček vlády Roberta Fica zvýšil aj spotrebnú daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku.

Okrem toho sa ale opätovne zaviedla minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO). Tú poznáme pod pojmom „daňová licencia“ a jej výška sa odstupňuje podľa príjmov firiem. Rozpočtu SR má priniesť 102,4 milióna eur.

Slováci štátu zaplatia aj skoro 4-tisíc eur

Ako sme už informovali, týka sa to všetkých podnikateľov, ktorí majú spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Pokiaľ do tejto skupiny patríš, za rok 2024 budeš musieť prvýkrát znova platiť daňovú licenciu, alebo oficiálne „minimálnu daň právnickej osoby“.

Výška minimálnej dane závisí od výšky zdaniteľného príjmu. Inými slovami, ide o výnosy právnickej osoby za zdaňovacie obdobie. Ak teda spoločnosť podala daňové priznanie v riadnom termíne, tak za obdobie do 31. marca, ak si termín predĺžila, tak do 30. júna.

Pri vypočítaní výšky daňovej licencie sa v jednoduchosti postupuje takto:

Pokiaľ výška zdaniteľného príjmu firmy dosahuje 50-tisíc eur, minimálna daň predstavuje 340 eur.
Ak sa výška zdaniteľného príjmu firmy vyšplhá nad 500-tisíc eur, podnikateľ musí zaplatiť minimálnu daň až vo výške 3 840 eur.
Právnická osoba, ktorá z celkového počtu zamestnancov zamestnáva aspoň 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, má sumu minimálnej dane polovičnú, pripomína na sociálnej sieti odborník na dane, mzdy a odvody Jozef Mihál.

Koho sa to netýka?

Daň pre právnické osoby neplatíš, ak ide o tvoj prvý rok po vzniku firmy. Taktiež sa netýka právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie; verejných obchodných spoločností, ktoré prevádzkujú aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko; spoločností v likvidácii či v konkurze a pozemkových spoločenstiev, ak dosahujú len príjmy z činností podľa osobitného predpisu so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur.

Odvody do 2. piliera

Ako vieme, v rámci konsolidačného balíčka sa tiež znížil odvod do 2. dôchodkového piliera, a to zo súčasných 5,5 % na 4 %. Vládna koalícia to prezentovala ako riešenie, ktoré umožní v roku 2024 vyplatenie 13. dôchodku aj rodičovského dôchodku v plnej výške a nebude pritom potrebné vstupovať do mechanizmu venovania 2 % dane z príjmov.

Túto zmenu pocítia najmä tí pracujúci, ktorí majú v produktívnom veku nižšie príjmy. Zhorší sa teda životný štandard obyvateľov v budúcnosti. To, že si v súčasnosti budú menej šetriť, povedie k tomu, že budú mať v staršom veku nižšie dôchodky.

EXKLUZÍVNE: Čitatelia upozornili na poburujúci bilbord ĽSNS. Stojí vedľa troch škôl, vedenie chce zakročiť

Doplatia na to najviac mladí ľudia a finančný vplyv pocítia všetci sporitelia do 45 rokov, písali sme. Predstavme si sporiteľa – teda pracujúceho človeka platiaceho odvody do druhého piliera –, ktorý do dôchodku odíde až o 40 rokov. Nazvime ho Juraj.

Ak sa na situáciu pozrieme cez sporenie do indexu S&P 500, zistíme, aká strata Jurajovi vzniká. V prípade, že sa mu zvýši plat o 3 percentá a inflácia dosahuje úroveň 2 percentá, tak počas týchto 40 rokov príde o 38 000 eur na každých 1 000 eur svojej hrubej mzdy.