Prekvapivé využitie odpadu z kávy. Vedci z neho vytvorili „revolučný“ betón

Vedecký tím z Austrálie prišiel s novým praktickým využitím pre zvyšky kávovej usadeniny, ktoré by mohlo prispieť k riešeniu niekoľkých environmentálnych problémov súčasnosti. Ich inovatívny prístup spočíva v pridávaní spálených kávových usadenín do betónu, čím by sa mohla jeho pevnosť zvýšiť až o 30 %. O objave informuje portál ScienceAlert.

Svet ročne vyprodukuje až 10 miliárd kilogramov kávového odpadu, z ktorého väčšina končí na skládkach a prispieva k emisiám skleníkových plynov, ako metán a oxid uhličitý. Objav vedcov z austrálskej RMIT University, ktorý robí inak nevyužiteľný kávový odpad opäť užitočným, má preto obrovský potenciál vplývať pozitívne na životné prostredie.

Rastúci globálny stavebný trh zvyšuje dopyt po betóne, ktorého ťažba je však zdrojovo náročná. Najväčšie ekologické škody spôsobuje neustále ťaženie prírodného piesku.

S cieľom šetriť prírodu

Vedci z RMIT University zdôrazňujú, že udržateľná ťažba piesku je kritickou výzvou kvôli spomínaným dopadom ťažby a tiež kvôli tomu, že piesku existuje na Zemi len určité množstvo. Cirkulárna ekonomika a využitie organických odpadov, ako sú kávové usadeniny, by však mohli pomôcť ochrániť dôležité prírodné zdroje ako je práve piesok.

Kávové usadeniny však nemôžu byť pridané priamo do betónu, pretože by doň uvoľňovali chemikálie oslabujúce jeho pevnosť. Tím vedcov preto použil proces pyrolýzy, pri ktorom sa kávové odpady zahrievajú na viac ako 350 °C v prostredí bez kyslíka, čo rozkladá organické molekuly. Vzniká tak tzv. biochar, porézne uhlie bohaté na uhlík, ktoré sa môže integrovať do cementovej zmesi.

zdroj: Unsplash/Oveth Martinez

Vedci však upozorňujú, že výskum je v počiatočnej fáze a je potrebné ďalej hodnotiť dlhodobú trvanlivosť ich cementového produktu. Testujú, ako sa kávovo-cementový materiál správa pri rôznych stresových faktoroch, ako sú cykly mrazu a topenia, absorpcia vody či trenie.

Tím tiež skúma využitie biocharov z iných zdrojov organického odpadu, ako sú napr. drevo, potravinový či poľnohospodársky odpad, s cieľom znížiť množstvo odpadu na skládkach a minimalizovať tak vplyv na životné prostredie.

Štúdia austrálskych vedcov bola uverejnená v odbornom časopise Journal of Cleaner Production.

Slovensko zanedbáva spracovanie odpadu

Snaha o ekologickejšie spracovanie odpadu existuje aj na Slovensku. Podľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) však nie je dostatočná, informuje TASR. Krajine vraj chýbajú zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), podľa ZOP by mali pribudnúť minimálne 3.

V ideálnom scenári by mal mať ZEVO každý kraj, a to nielen pre množstvo produkovaného odpadu, ale aj pre existenciu systému centrálneho zásobovania teplom. Pre TASR to uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Slovensko by v čo najvyššej miere malo začať využívať energetický potenciál odpadu. Preto by sa podľa Chovanca mali budovať moderné technológie premieňajúce odpad na teplo a elektrickú energiu.

„Práve centrálne zásobovanie teplom je to, čo každé ZEVO na svoju prevádzku potrebuje – odovzdať ekologické teplo, ktoré energetickým využitím odpadu vznikne a ktoré môže nahradiť časť fosílnych zdrojov výroby tepla,“ povedal Chovanec.

Zväz považuje za dôležité, aby bol odpad spracovaný tam, kde vzniká, a necestoval stovky kilometrov. „Okrem nechcenej uhlíkovej stopy sa vysokými prepravnými vzdialenosťami jeho spracovanie zbytočne predražuje, na čo doplácajú ako samosprávy, tak ich obyvatelia,“ podotkol riaditeľ ZOP.