PRELOMOVÁ ŠTÚDIA: Nevyriešené traumy a zlý prístup rodičov ti môžu zničiť budúcnosť, varujú vedci
- To, ako prežívame rôzne situácie v dospelosti, má súvis aj s naším detstvom
- Touto problematikou sa zaoberali vedci z Holandska
- Nová štúdia zistila, že za mnohé psychické problémy v dospelosti môžu práve nespracované traumy z detstva
- To, ako prežívame rôzne situácie v dospelosti, má súvis aj s naším detstvom
- Touto problematikou sa zaoberali vedci z Holandska
- Nová štúdia zistila, že za mnohé psychické problémy v dospelosti môžu práve nespracované traumy z detstva
Detstvo sa zvyčajne považuje za obdobie nevinnosti, radosti a objavovania nových vecí. Práve vedomie, že dieťa je chránené rodinou alebo okolím, mu neskôr umožňuje vytvárať bezpečné a pevné vzťahy.
Čo však v prípade, že tieto idealizované očakávania nie sú naplnené? Práve to skúmala štúdia, ktorá prebieha už takmer jedno desaťročie.
Hlavným zistením je, že za nekvalitnými vzťahmi dospelých často stoja traumy či negatívne skúsenosti z detstva. Ruka v ruke s tým kráča zlé zaobchádzanie s dieťaťom, čo môže vyvŕšiť až do depresie v dospelosti.
Dieťa viní samo seba
Traumy z detstva môžu mať mnoho podôb. Mental Health Center ich uvádza niekoľko, patrí tam napríklad fyzické alebo sexuálne zneužívanie či prežívanie intenzívneho šikanovania.
Dieťaťu sa do podvedomia ukladajú aj momenty, keď je svedkom rôznych nepríjemných udalostí, teda napríklad domáceho násilia. Všetky tieto udalosti značne narúšajú stabilnú psychiku dieťaťa, čo sa môže ukázať až v neskoršom veku.
Ako vysvetľuje Mental Health Center, dieťa nefiltruje informácie či skúsenosti cez prizmu vzdelávania, socializácie a životných skúseností – takým spôsobom to robia dospelí ľudia s dostatočne vyvinutou psychikou.
Práve preto môže dieťa za tieto udalosti viniť seba, čo si následne ponesie až do dospelosti. To spôsobuje pocit odpojenia, neschopnosť nadviazať vzťah, problém zvládať emócie, ale aj úzkosť a depresiu.
Nezdravé pripútanie k druhej osobe
Na túto oblasť sa zameriavala štúdia, ktorej sa zúčastnilo viac ako 2 000 dospelých ľudí v Holandsku. Daná skupina ľudí je do štúdie zapojená už 9 rokov. Ako uvádza ScieneAlert, jej priebeh bol rozdelený do niekoľkých skúmaní.
V prvých rokoch bola skúmaná depresia a úzkosť, ktorú účastníci štúdie pociťovali. V štvrtom roku sa do skúmania pridala aj prítomnosť zlého zaobchádzania v detstve. Počas posledného roku účastníci hodnotili kvalitu svojich vzťahov.
Autorom sa vplyvom niekoľkoročného skúmania podarilo zistiť, že respondenti s anamnézou zlého zaobchádzania v detstve mali aj ťažšiu depresiu a úzkosť. Rovnakí jedinci uviedli aj to, že majú menej kvalitné vzťahy, s ktorými súvisí aj nezdravé pripútanie k druhej osobe.
Skúmali súvis skúsenosti z detstva s depresiou
Ako uvádza štúdia, vedci testovali rôzne cesty, ktorými sa snažili zistiť súvis skúsenosti z detstva a súčasného psychického stavu. V závere sa im podarilo vymodelovať dva odlišné modely.
Prvý z nich spája zlé zaobchádzanie v detstve so zvýšeným výskytom depresie, úzkostlivou pripútanosťou k inej osobe, taktiež aj s menej kvalitnými vzťahmi.
„Naznačuje to, že jedinci, ktorí v detstve zažili zlé zaobchádzanie, môžu prežívať depresívne nálady, závislosť na inej osobe, čo značne ovplyvňuje kvalitu vzťahov daných osôb,“ píšu autori v štúdii.
Uzatváranie sa do seba
Druhý model taktiež súvisí s traumami z detstva, no má opačný efekt. Znamená to, že negatívne skúsenosti z detstva síce spôsobili depresívne stavy v dospelosti, no dôsledkom toho sa jedinci vyhýbajú blízkemu kontaktu s okolím.
Ako uvádza ScienceAlert, veľkosť vzorky bola v tomto výskume pomerne rozsiahla. Je však potrebné počítať s tým, že niektorí jedinci s ťažkou depresiou výskum nedotiahli do konca, čo znamená, že nemusí byť úplne reprezentatívny.
Dôležité je taktiež poznamenať, že ľudia pracovali primárne so svojou minulosťou, teda spomienkami z detstva. Nikto preto nemôže zaručiť, či boli podané pravdivo a správne.
Autorom štúdie sa aj napriek týmto faktorom podarilo utvrdiť v tom, že prežívanie v detstve značne ovplyvňuje život dospelého jedinca.
Zdroje: ScienceAlert, ScienceDirect, Mental Health Center