PRELOMOVÁ ŠTÚDIA: Podľa tohto spoznáš, či si introvert alebo extrovert

Nová štúdia vykonaná až na 80 000 respondentoch dokázala značnú odlišnosť vo využívaní jazyka introvertov a extrovertov. Ak si nie si istý, do ktorej skupiny patríš, výsledky tohto výskumu ti môžu pomôcť s dôveryhodným určením.

Nejde pritom o zložité výrazy či odborné slová, ale o každodenné maličkosti, ktoré sa bežne v komunikácii často strácajú. Vďaka nim však môžeš zistiť aj to, prečo si náchylný veriť reklamám, ktoré si druhá skupina ani nevšimne.

Dve kategórie slov, ktoré introvert nepoužíva

Publikácii týchto zistení predchádzala metaanalýza, a teda spojenie výsledkov niekoľkých výskumov. Na priebeh analýzy dohliadal profesor Lin Qiu z programu psychológie na Fakulte sociálnych vied Nangyang Technological University (NTU) v Singapure.

Štúdia aj za pomoci využitia „Big five“ metódy zistila koreláciu medzi extrovertmi a ich tendenciou používať určité kategórie slov.

Výsledky preukázali väzbu medzi extroverziou a používaním nasledujúcich dvoch skupín. Poznatky vedci získali z analýz textov jednotlivých ľudí, pričom sa do štúdie zapojilo až 80 000 jednotlivcov, informuje Nangyang Technological University.

Prvou sú slová s pozitívnym nábojom a emóciami. Tie definujú psychológovia pomocou nástrojov na analýzu textu ako slová, ktoré popisujú príjemný emočný stav, ako napríklad „láska“, „šťastie“ alebo „požehnanie“, alebo ktoré naznačujú pozitivitu a optimizmus vyjadrený ku konkrétnej situácii.

Druhou skupinou sú takzvané slová spoločenského procesu, ktoré zahŕňajú významy ako „my“ či „náš“. Tiež tie, ktoré vyjadrujú spoločenské zámery, ako napríklad „stretnúť sa“, „zdieľať“ a „hovoriť“. 

„Je to vôbec prvýkrát, čo sme dokázali detegovať vzťah medzi extrovertmi a ich tendenciou používať tieto dve kategórie slov. Napriek tomu však ide o malú koreláciu pre aplikáciu v zlepšení prístupov strojového učenia. Sú nevyhnutné hlbšie výskumy a  silnejšie jazykové ukazovatele,“ uviedol profesor Qiu.

Nezávislé od veku a sociálneho statusu

Pri výskume využili odborníci až 37 nezávislých vzoriek v podobe tweetov, esejí a iných online textov, aby potvrdili svoje predikcie.

Po preskúmaní týchto vzoriek od každého z 80 000 respondentov došli k záveru, že aktívne využívanie slov nie je zapríčinené miestom narodenia a následného bydliska, ale ani vekom či sociálnym statusom, informuje Science Alert.

Skrátka, ak si extrovert, nezáleží na tom, či máš 18 alebo 65, či si dokončil výšku alebo len strednú. Tvoje prejavy v textoch, a teda aj v hovorenom slove, budú pravdepodobne pre respondenta príjemnejšie, ako z úst introverta.

Výsledky použiteľné v marketingu

Kým pre jednotlivcov môže byť toto zistenie fascinujúce, no neškodné, veľké spoločnosti vidia jeho potenciál vo využití v online marketingu.

Reklamné spoločnosti dnes používajú predikatívne algoritmy, ktoré im pomáhajú predpovedať, čo zákazníci požadujú na základe ich online správania. Avšak, dostupné nástroje na predpovedanie osobnosti nie sú celkom presné z dôvodu nedostatku teoreticky spoľahlivých návrhov.

Nové dáta preto predstavujú možnosť zlepšenia strojového učenia na pochopenie psychologických aspektov spotrebiteľského správania, ktoré nie je možné pozorovať priamo. Tie môžu poskytnúť cenné poznatky o tom, ako zlepšiť cielenú reklamu.

Napríklad, „extrovertného spotrebiteľa“ môžu priťahovať marketingové správy, ktoré zodpovedajú jeho osobnosti a maloobchodné značky sa potom môžu rozhodnúť zamerať sa na týchto spotrebiteľov pomocou extrovertnejšieho a kreatívnejšieho jazyka pri prezentácii svojej ponuky.

Mágovia, ktorí ti predajú všetko

Môže sa ti to zdať nepríjemné, no emócie  a zrkadlenie ľudského správania sa v marketingu využívajú už dlhé roky a fungujú geniálne.

Namiesto toho, aby si si otvoril malý obchodík a osobne predával svoje produkty, stačí ti zaloviť vo vodách online priestoru, vytvoriť si e-shop a  vyhradiť budget na marketing. Ten môžeš nechať na experta, pretože ak ho nastaviť nevieš, pravdepodobne sa s tým poriadne vytrápiš.

Apple je dokonalý príklad využitia emócií a vyššieho princípu. Značka už v začiatkoch pochopila fakt, že ľudia sú spoločenské tvory, ktoré potrebujú byť súčasťou niečoho väčšieho, než len svojej telesnej schránky.

Apple využil túto ľudskú túžbu na to, aby sa stal súčasťou spôsobu života, nielen výrobcom produktov. Namiesto sterilného rozposielania letákov tak vytvorila spoločnosť eventy, ktoré pomohli jej produktom dostať sa do povedomia a našich domovov, uvádza portál Instapage.

Emócie využila priamo aj značka Gillete, ktorá dala svojim zákazníkom možnosť stotožniť sa s pocitmi svetových atlétov. Tých v kampani „Perfect isn’t pretty“ vyobrazila ako obyčajných ľudí, ktorí majú svoje vášne, ale aj sklamania a bolesti.

Vďaka šikovnému ťahu dofarbenému výpovednou hudbou sa ti namiesto toho, aby si uvažoval, že ti práve spoločnosť predáva žiletku, nahrnú slzy do očí.

Na pocit stotožnenia sa so spoločnosťou vďaka prívetivému vizuálu stavila aj Coca-cola, ktorej červený vianočný kamión pozná takmer každý.

Rovnako sa šance chopila aj značka Merci a mnoho iných. Poskytnúť zákazníkom príbehovosť a možnosť premietania pocitov je jeden z hlavných ťahov skúsených spoločností.

Ak to v tebe vyvoláva nepríjemné pocity, skús sa na fakt pozrieť ako na majstrovstvo remesla. Navyše, možno sa vďaka vypovedanému staneš obozretnejší a lepšie zvážiš, či kúpu daného produktu skutočne potrebuješ, alebo si sa nechal nachytať ťahaním medových motúzov popod nos.

Najväčší reklamný podvod v histórii

Silnou časťou marketingu je aj podprahová reklama, ktorá zaznamenala svoj rozmach začiatkom 21. storočia. Jej gro sú podnety, ktoré dostávaš podvedome.

Zväčša sa jedná o stimuly audio či vizuálneho charakteru vložené do reklám a piesní. Je takmer nemožné, aby si si ich uvedomil, no tvoj mozog si ich dokáže uložiť, a tak ťa následne priviesť k danému produktu či ideológii.

Najväčšiu kauzu v spojitosti s týmto druhom reklamy zažila Coca-Cola. V septembri roka 1957 v New Yorku zorganizoval výskumník trhu vo forme Mad Men tlačovú konferenciu.

James Vicary ohromil zhromaždených reportérov oznámením, že počas prehrávania filmu v kine opakovane vkladal na plátno krátke subliminálne slogany „pite Coca-Colu“ a „jedzte popcorn“, čo podľa jeho vyjadrení zvýšilo predaj popcornu o 18,1 % a Coca-Coly o 57,7 %, uvádza BBC.

zdroj: Pixabay/SAVA86

Vicary predpokladal, že reakcie marketérov na novú formu reklamy prinesú záujem a náhradu klasických reklám pred premietaním filmu, no na oboch stranách Atlantiku vyvolalo jeho oznámenie iba strach a pobúrenie.

Jeho príbeh zlyhal, keď manažér zapojeného kina pre Motion Picture Daily povedal, že experiment nemal takmer žiadny dopad. V roku 1962 sa Vicary nakoniec priznal, že neurobil dostatočný výskum na to, aby mohol pravé výsledky zverejniť, a že to celé oľutoval.