Prelomové rozhodnutie vlády: Minimálna mzda bude takmer 1 000 eur. Viac ako 140-tisíc Slovákov si od tohto dátumu prilepší
- Viac ako 140-tisíc zamestnancov v súčasnosti pobera minimálnu mzdu
- Vláda schválila prelomovú zmenu
- Budúci rok bude minimálka 816 eur, v roku 2027 až takmer 1 000 eur
- Viac ako 140-tisíc zamestnancov v súčasnosti pobera minimálnu mzdu
- Vláda schválila prelomovú zmenu
- Budúci rok bude minimálka 816 eur, v roku 2027 až takmer 1 000 eur
Vláda prijala nový zákon, ktorý zabezpečí, že od roku 2026 bude minimálny plat predstavovať 60 % priemernej mzdy. Teraz sa minimálna mzda počíta ako 57 % priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov. Ako informuje portál Denník N, na budúci rok bude minimálna mzda 816 eur.
Podľa odhadov Ministerstva práce sa v roku 2026, keď sa začnú uplatňovať nové pravidlá, minimálna mzda zvýši na 920 eur. Na konci volebného obdobia v roku 2027 by mala dosiahnuť 969 eur.
Viac ako 140-tisíc zamestnancov v súčasnosti pobera minimálnu mzdu. Táto mzda zahŕňa aj nočné a víkendové príplatky, ktoré sa budú zvyšovať rovnakým tempom. Zákon umožňuje sociálnym partnerom dohodnúť sa na inej výške minimálnej mzdy.
Okrem toho zákon rozšíri platnosť kolektívnych zmlúv na minimálne 80 % zamestnancov. Výnimky sa budú vzťahovať na firmy s menej ako 20 zamestnancami, nové firmy, firmy v likvidácii a firmy s viac ako 10 % zdravotne postihnutých zamestnancov.
Tento zákon bude prerokovávaný v parlamente na schôdzach v septembri a októbri. Obsahuje aj transpozičné opatrenia, ktoré musia byť schválené do novembra tohto roka.
Podmienky SNS
Ako ďalej Denník N informuje, minister Erik Tomáš z Hlasu ešte nedosiahol dohodu so SNS o rýchlejšom zvyšovaní minimálnej mzdy. Vláda návrh síce schválila, ale minister práce bude ešte rokovať so stranou Andreja Danka.
SNS už skôr požadovala, aby sa okrem minimálnej mzdy zvýšili aj minimálne dôchodky.
„V rámci ďalšieho legislatívneho procesu sa o tom ešte budeme rozprávať a budeme diskutovať aj o podmienkach, ktoré vzniesla strana SNS,“ uviedol po rokovaní vlády Erik Tomáš.
Suma na dôstojné prežitie
Ako sme už uviedli, súčasná minimálna mzda na Slovensku je 750 eur mesačne v hrubom. V porovnaní so štatistikami Európskej únie sme na nízkej úrovni. Inštitút holandskej nadácie WageIndicator zistil, že na dôstojný život v našej krajine táto mzda nestačí.
Ako uvádza Euronews, nižšiu minimálnu mzdu v EÚ by sme v súčasnosti našli iba v Lotyšsku (700), Maďarsku (697), Rumunsku (663) a Bulharsku (477). A podľa portálu Pravda súčasných slovenských 750 eur priemerne pokryje len 78 percent základných výdavkov. Ide o financie potrebné na vedenie dôstojného života.
Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce zistil, že na dôstojné prežitie potrebuje Slovák zarobiť aspoň 962 eur v hrubom. Minimálna mzda mu však na túto sumu nestačí, chýba mu približne 22 percent.
Konfederácia odborových zväzov zdôrazňuje, že najnižšia mzda by mala pokrývať základné potreby na dôstojný život. Táto suma sa určuje podľa očakávaní spoločnosti. Hovorkyňa zväzu pre Pravdu uviedla, že aj pri minimálnej mzde by mali ľudia žiť dôstojne. Preto zväz dlhodobo presadzuje zvyšovanie príjmov na túto úroveň.
Pracovný život Slovákov
Slovensko sa v Európskej únii radí medzi krajiny s nižšou dĺžkou pracovného života. Podľa odhadov Eurostatu strávia Slováci, ktorí vlani dovŕšili 15 rokov, priemerne 35,7 roka v práci. To je menej než celoeurópsky priemer, ktorý dosahuje 36,9 roka. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na to upozornil vo svojom najnovšom prehľade.
Priemerná dĺžka pracovného života mužov na Slovensku je 37 rokov a žien 34,3 roka. V rámci EÚ patrí Slovensko k štátom s kratšou pracovnou dobou. Z krajín V4 len Poľsko má nižší počet odpracovaných rokov.
ISA zaznamenal, že za posledných desať rokov sa dĺžka pracovného života na Slovensku zvýšila o 2,7 roka, najmä vďaka nárastu odpracovaných rokov žien zo 30 na 34,3 roka.
„Predlžovanie aktívneho pracovného života je dôsledkom lepších pracovných podmienok, rastúceho veku dožitia a predlžovania veku odchodu do dôchodku,“ uviedol inštitút.
Eurostat predpokladá najdlhší pracovný život pre obyvateľov Holandska (43,7 roka), Švédska (43,1 roka) a Dánska (41,3 roka). Najkratšia pracovná doba sa očakáva v Rumunsku (32,2 roka), Taliansku (32,9 roka), Chorvátsku (34 roka) a Grécku (34,2 roka). Krajiny s kratšou pracovnou dobou často majú vysoký podiel ľudí pracujúcich dlhé pracovné týždne.
ISA dodal, že predlžovanie dôchodkového veku prispeje k zvýšeniu dĺžky pracovného života na Slovensku aj v EÚ, čo je nevyhnutné pre stabilizáciu penzijného systému.
Zdroje: Denník N, Denník N 1, Archív SIU, Euronews, Pravda, TASR