Prelomové správy: Vedci objavili zabijaka rakoviny. Ide o metódu ako zo sci-fi filmu
- Lieky proti rakovine sú čoraz bližšie k realite
- Vedcom sa podarilo použiť umelé molekuly DNA a zabiť rakovinové bunky
- Domnievajú sa, že ide o nových kandidátov na lieky
- Lieky proti rakovine sú čoraz bližšie k realite
- Vedcom sa podarilo použiť umelé molekuly DNA a zabiť rakovinové bunky
- Domnievajú sa, že ide o nových kandidátov na lieky
Žijeme v dobe, keď svet zaznamenáva výrazný nárast v počte prípadov rakoviny. Ide o neprijateľný trend, ktorému sa v súčasnosti nedokáže vyhnúť ani Slovensko. Ako nám v tomto článku vysvetlili onkológovia, oproti obdobiu spred štyroch desaťročí dnes slovenské nemocnice evidujú približne 60-percentný nárast.
Vedci preto skúmajú spôsoby, ako sa pred rakovinou môže každý z nás jednoducho ochrániť. Podarilo sa im objaviť niekoľko metód, ktoré sa podľa výsledkov štúdií javia ako skutočne efektívne a funkčné. Jednou z nich je obyčajná fyzická aktivita, zatiaľ čo ďalšia spočíva v zmene našej každodennej stravy.
Dobré správy v súvislosti s bojom proti rakovine pokračujú. Tentokrát sa vedcom podaril významný úspech priamo pri jej liečbe. Ukazuje sa, že v zápase so zákerným ochorením ľudstvu môžu pomôcť umelé molekuly DNA.
Úspešné testy úplne novej metódy
Ako informuje Science Daily, vedci z univerzity v japonskom Tokiu dokázali použiť umelo vytvorenú DNA, ktorou vedia úplne novým spôsobom zabíjať rakovinové bunky. Táto metóda sa ukázala ako účinná pri laboratórnych testoch proti bunkám rakoviny krčka maternice a prsníka či malígneho melanómu v myšiach.
Tím vedcov vytvoril pár chemicky syntetizovanej DNA v tvare vlásenky. Dvojice DNA vstrekli do rakovinových buniek, kde sa umelé molekuly spojili s molekulami miRNA (microRNA). Tie sú totiž nadmerne produkované pri určitých druhoch rakoviny. Po tomto spojení začali vznikať reťazce DNA molekúl a následne posilnili imunitu organizmu.
Výsledky pokusu boli nadovšetko pozitívne. Reakcia jednak dokázala zabiť rakovinové bunky, no zároveň zabránila šíreniu a rastu rakovinového tkaniva.
Vedci dúfajú, že vďaka tomuto úspechu svet smeruje k vývoju úplne nových typov liekov. Metóda sa totiž od terajších známych liekov značne líši.
Vrodený imunitný systém rozoznáva umelé štruktúry
Ako vysvetľujú odborníci v štúdii, princíp metódy spočíva v tom, že lieky založené na nukleových kyselinách, teda menovite DNA a RNA, dokážu kontrolovať biologické funkcie buniek. Očakáva sa, že tak zmenia budúcnosť medicíny a poskytnú významný impulz smerom k úsiliu poraziť rakovinu ako takú, ako aj iné ťažko liečiteľné choroby spôsobené vírusmi a genetickými chorobami. Detaily štúdie môžeš nájsť v žurnále ACS Publications.
„Domnievame sa, že ak dokážeme vytvoriť nové lieky, ktoré fungujú iným mechanizmom účinku ako konvenčné lieky, môžu byť účinné proti rakovinám, ktoré boli doteraz neliečiteľné,“ uviedol Akimitsu Okamoto, profesor z Tokia a hlavný autor štúdie.
Tvorba dlhých reťazcov DNA, ktorú táto výskumná skupina objavila, je prvým príkladom jej použitia ako „selektívnej imunitnej amplifikačnej reakcie“. Tá sa môže zamerať na regresiu nádoru, vysvetľuje profesor.
„Výsledky štúdie predstavujú dobré správy pre lekárov či výskumníkov v oblasti objavovania liekov proti rakovine. Veríme, že im poskytnú nové možnosti. Naďalej sa zameriame na tvorbu liekov na základe výsledkov nášho výskumu. Účinnosť lieku, toxicitu a potenciálny spôsob podávania podrobne preskúmame,“ uzavrel Okamoto v tlačovom vyhlásení.
Doterajšie používanie liekov tvorených na báze nukleových kyselín na liečbu rakoviny bolo príliš náročné. Zdravotníci a vedci sa totiž trápili s tým, ako kyseliny „prinútiť“ k rozlišovaniu medzi rakovinovými bunkami a inými zdravými bunkami. Science Daily vysvetľuje, že preto existujú riziká negatívneho vplyvu na imunitný systém pacienta.
Tentokrát sa však vedcom v Tokiu podarilo tomuto problému predísť. Ich nový reťazec DNA totiž dokáže úspešne aktivovať prirodzenú imunitnú odpoveď a zabíjať špecifické rakovinové bunky.
V prípade, že hľadáš odborné rady v súvislosti s prevenciou proti rakovine, klikni na tento článok.
Zdroje: Science Daily, ACS Publications, Inside Precision Medicine, Flickr/StateofIsrael