Prelomový historický nález priamo v centre Bratislavy: Našli vyše 400 hrobov z 18. storočia

„Začiatkom tohto mesiaca sa nám aj vďaka finančnej podpore Slovenskej agentúry životného prostredia a v súčinnosti s mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto podaril objav, ktorý svojím rozsahom predčil naše aj tie najoptimistickejšie očakávania,“ uviedol predseda ŽNO Tomáš Štern.

Objav z obdobia 18. storočia

Ako pokračuje, pri obvodovom múre, na hranici medzi ortodoxným židovským cintorínom a kresťanským Mikulášskym cintorínom, sa pod nánosom zeminy a nahromadeným odpadom z oboch cintorínov podarilo podľa predbežných odhadov objaviť okolo 250 náhrobných kameňov. Majú pochádzať prevažne z obdobia 18. storočia a z prvej tretiny 19. storočia.

„Pôvodne sme očakávali, že po odstránení náletových drevín nájdeme zhruba 30 náhrobkov, ktoré boli viditeľné na mieste takzvaného staronového židovského cintorína,“ skonštatoval predseda ŽNO.

Ako dodal, ich cieľom je všetky nájdené náhrobné kamene, ako aj ich fragmenty v prvom rade pasportizovať a digitalizovať. Následne ich chcú podľa možností zakonzervovať, prípadne zreštaurovať tak, aby sa tieto pamätníky mohli zachovať pre budúce generácie.

Najstarší nález pochádza z roku 1700

Väčšina náhrobných kameňov by mala byť následne umiestnená na miesto, kde sa pôvodne nachádzala, teda do areálu pamätníka Chatama Sofera. „Som presvedčení že v spolupráci so samosprávami sa nám podarí tieto vzácne kamene zachrániť a sprístupniť ich širokej verejnosti,“ doplnil Štern.

Zvyšok židovského cintorína, ktorý je dnes známy ako pamätník Chatama Sofera, je významnou historickou pamiatkou a turisticky navštevovaným miestom.

„V rokoch 1942 – 1944 rozhodli predstavitelia vtedajšej Slovenskej republiky, že starobylý cintorín musí uvoľniť miesto výstavbe pod hradným vrchom. Na asanačné práce boli nasadení židovskí muži a chlapci,“ skonštatoval Štern.

Úložisko náhrobných kameňov potom zostalo desaťročia zabudnuté. Aktuálny nález podľa jeho slov obsahuje mnoho historicky vzácnych náhrobných kameňov. Zatiaľ najstarší pochádza z roku 1700.

Za pamätníkom chodia až z New Yorku

Predstavuje posvätné pietne miesto, ktoré pozostáva z dvoch podlaží a dokopy troch miestností pomerne skromnej rozlohy. Navštevujú ho ortodoxní židia prichádzajúci prevažne z New Yorku, USA a Izraela, aby tu vykonávali svoje modlitby.

Celý areál pamätníka stojí na bývalom židovskom cintoríne vybudovanom v 17. storočí. Ako sa dočítaš v článku venovanému priamo tomuto pamätníku, pri vstupe do areálu je potrebné, aby si muži na znak úcty na hlavu nasadili jarmulku. Žena by mala mať zahalené aspoň plecia, ak je vydatá, tak aj vlasy.

zdroj: Chatamsofer.sk/pamatnik

Chodník vedúci k čiernemu objektu má svoje opodstatnenie: „Keď kráčate po tomto chodníku, ste nad zemou. Celá táto časť visí vo vzduchu, aby nebola v kontakte s pôdou cintorína,“ povedal pre Startitup Jozef Staško, správca pamätníka.

 Ako dodal, koheni majú z náboženských dôvodov vstup do hrobky zakázaný. „Kňaz, teda kohen, nesmie vstúpiť na pôdu cintorína. Z toho dôvodu sú aj predsieň pamätníka, modlitebňa a schody vedúce do hrobky, takpovediac, vo vzduchu,“ doplnil sprievodca.

Areál sa postupne obnovuje, dostáva viac zelene

Ako Ministerstvo životného prostredia SR dnes informovalo, barokové náhrobky dostali podporu, vďaka čomu bola upravená zeleň v historickom centre Bratislavy.

„Židovskej náboženskej obci sa dnes darí areál postupne obnovovať, za čo som im ale vďačný. Vracia sa tak minulosť, ktorá je súčasťou našich dejín,“ zdôraznil minister životného prostredia, Ján Budaj.

Uverejnil používateľ Ministerstvo životného prostredia SR Pondelok 12. apríla 2021

Ďalej podčiarkol, že dnešné vnímanie cintorínov smeruje k čoraz väčšiemu podielu zelene na pohrebiskách, k väčšej spätosti cintorína s krajinou, jej prírodou a históriou, a teda aj ku krajinným typom cintorínov.

„Realizované prieskumy ukazujú, že historické cintoríny ako súčasť kultúrnej krajiny, kultúrneho dedičstva a súčasti zelenej infraštruktúry miest, si vyžadujú urgentnú intervenciu nielen z hľadiska zachovania hodnôt, ale aj z dôvodu ochrany návštevníkov týchto miest,“ dodal minister Budaj.