Prelomový objav: Časti asteroidu odhalili široké spektrum organických zlúčenín, ktoré sú aj na Zemi

V októbri 2020 sa robotická sonda veľká ako dodávka na krátky moment dotkla povrchu asteroidu Bennu. Tento vesmírny kolos s priemerom 525 metrov sa vznáša vo vzdialenosti 320 miliónov kilometrov od našej planéty. Misia NASA s názvom OSIRIS-REx sa nezamerala len na obyčajné snímkovanie – sonda strávila dva roky na orbite asteroidu, kde ho podrobne skúmala a nakoniec sa jej podarilo zozbierať vzácne vzorky prachu a drobných kameňov z jeho nerovného povrchu.

V septembri 2023 kapsula s týmto nedotknutým materiálom úspešne pristála v utahskej púšti v USA. Odvtedy medzinárodný tím vedcov analyzuje približne 120 gramov materiálu z Bennu. Svoje prelomové zistenia práve zverejnili v dvoch štúdiách, ktoré vyšli v prestížnych časopisoch Nature a Nature Astronomy. Informuje o tom web sciencealert. 

Prečo práve asteroid Bennu

Asteroidy predstavujú fascinujúce pozostatky z prvých dní našej Slnečnej sústavy. Vznikli rozpadom väčších telies, ktoré sa zrazili s inými vesmírnymi objektmi. Dnes okolo Slnka krúžia objekty najrôznejších tvarov, veľkostí a chemických zložení. Bennu púta pozornosť vedcov najmä preto, že patrí medzi takzvané asteroidy typu B. Tieto vesmírne telesá obsahujú veľké množstvo uhlíka a hydratovaných ílových minerálov. Svojím zložením sa podobajú najprimitivnejšej skupine meteoritov, ktoré nazývame uhlíkaté chondrity. Na rozdiel od meteoritov, ktoré dopadli na Zem, vzorky priamo z asteroidu neprešli žiadnymi zmenami v zemskej atmosfére ani biosfére. Vďaka tomu môžu vedci lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala raná Slnečná sústava, ako vznikali planéty a odkiaľ pochádzajú základné stavebné prvky života.

Prekvapivé nálezy v kozmickom prachu

Aby vedci zabránili akejkoľvek kontaminácii, umiestnili zapečatenú kapsulu so vzorkami do obrovskej sklenenej komory. Do vzoriek mohli siahať len cez špeciálne gumené rukavice zabudované v stenách komory. Priestor vyplnili dusíkom, ktorý zabránil prístupu vlhkosti a kyslíka zo zemskej atmosféry. Pri skúmaní častíc prachu z Bennu vedcov prekvapil významný objav – našli mikroskopické kryštály soľných minerálov halitu a sylvitu. Halit predstavuje v meteoritoch mimoriadnu vzácnosť. Doteraz ho objavili len v troch z niekoľkých stotisíc známych meteoritov na Zemi. Navyše sa ľahko rozpúšťa a rýchlo rozkladá pri kontakte so vzduchom alebo vodou. Výskumný tím identifikoval aj ďalšie soľné minerály: uhličitany sodíka, fosforečnany, sírany a fluoridy. Tieto minerály pravdepodobne vznikli odparovaním slaných roztokov – podobne ako usadeniny v pozemských soľných jazerách.

Stavebné kamene života vo vesmíre

Prítomnosť soľných minerálov naznačuje, že na pôvodnom telese asteroidu Bennu kedysi existovala voda. Tento objav má ešte jeden významný rozmer – na Zemi tieto minerály fungujú ako katalyzátory pri vzniku organických zlúčenín, napríklad nukleových báz a nukleozidov. Práve tieto látky predstavujú základné stavebné prvky pozemského života. Pri samostatnej analýze vzorky z Bennu vedci skutočne našli široké spektrum organických zlúčenín. Medzi nimi identifikovali 14 z 20 aminokyselín, ktoré poznáme z pozemských biologických procesov, ale aj niekoľko doteraz neznámych aminokyselín. Objavili tiež amoniak a všetkých päť nukleových báz, ktoré tvoria RNA a DNA. Aj keď na Bennu život nenašli, obe nové štúdie dokazujú, že slané prostredie bohaté na uhlík na jeho rodičovskom telese poskytovalo vhodné podmienky pre vznik základných stavebných prvkov života.

Nové horizonty výskumu

Tieto objavy môžu pomôcť vedcom lepšie porozumieť procesom na vzdialených ľadových telesách v našej Slnečnej sústave. Medzi ne patrí Saturnov mesiac Enceladus a trpasličia planéta Ceres, ktorá sa nachádza v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Pod povrchom oboch telies sa ukrývajú oceány slanej vody. Mohli by v nich existovať podmienky vhodné pre život? Výskum vzoriek z Bennu stále pokračuje. Vedci sa momentálne snažia určiť, kedy došlo k rozpadu pôvodného telesa a hľadajú stopy po dávnych zrážkach, ktoré sa zachovali v mineráloch vo vzorkách. Tieto informácie nám pomôžu lepšie pochopiť históriu našej Slnečnej sústavy a možno aj tajomstvo vzniku života vo vesmíre.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti