Prelomový objav v medicíne: Test odhalí Alzheimera 15 rokov pred prvými príznakmi

Krvný test jednoducho dokáže odhaliť Alzheimerovu chorobu už 15 rokov pred objavením sa symptómov. To by mohlo predstavovať „revolúciu“ v oblasti včasnej diagnostiky tejto choroby, tvrdia odborníci.

Podľa švédskej štúdie je tento test rovnako presný pri identifikácii príznakov Alzheimerovej choroby ako bolestivé lumbálne punkcie. Prekonáva však mnoho iných testov, ktoré sú v súčasnosti vo vývoji, informuje portál The Independent.

Odborníci vyjadrujú názor, že by tento krvný test mohol položiť základy pre národný skríningový program pre ľudí starších ako 50 rokov a mohol by zlepšiť efektivitu súčasných liečebných postupov v prípade, že by sa choroba objavila v skoršom štádiu.

Princíp fungovania testu spočíva v meraní hladín proteínu p-tau217 v krvi, ktorý signalizuje biologické zmeny v mozgu, charakteristické pre Alzheimerovu chorobu.

Tento test by mohol identifikovať pacientov s vysokou, strednou alebo nízkou pravdepodobnosťou Alzheimerovej choroby a potenciálne eliminovať potrebu ďalších invazívnych vyšetrení.

Profesor David Curtis, čestný profesor na UCL Genetics Institute na University College London, uviedol, že je možné, že osoby nad 50 rokov by mohli pravidelne absolvovať skríning každých pár rokov, podobne ako v súčasnosti podstupujú skríning na vysoký cholesterol.

Obchodný reťazec TESCO sťahuje z predaja známe orechy. Nachádzajú sa v slovenských domácnostiach

„Existuje možnosť, že liečby, ktoré momentálne máme k dispozícii pre Alzheimerovu chorobu, by mohli účinnejšie pôsobiť u jednotlivcov, ktorí sú diagnostikovaní včas. Avšak pravá nádej spočíva v možnosti vyvinúť efektívnejšie metódy liečby.“

„Kombinácia jednoduchého skríningového testu s účinnou liečbou Alzheimerovej choroby by mohla mať dramatický dopad nielen na jednotlivcov, ale aj na celú spoločnosť,“ dodal odborník.

Test, ktorý má obrovskú moc

Test vyvinutý spoločnosťou ALZpath je teraz dostupný na komerčnom trhu.

V rámci testu, ktorý zahŕňal 786 ľudí a bol vykonaný Dr. Nicholasom Ashtonom na Univerzite v Göteborgu a jeho kolegami, vedci úspešne využili test na určenie pravdepodobnosti vývoja Alzheimerovej choroby u pacientov.

Zistilo sa, že čím vyššie boli hladiny p-tau217 v krvi, tým väčšia bola pravdepodobnosť alebo pokrok ochorenia.

Štúdia, ktorú viedla University College London, tvrdí, že tento test je schopný odhaliť prvé príznaky choroby až 15 rokov predtým, než sa prejavia symptómy.

Dr. Sheona Scales, riaditeľka výskumu v Alzheimer’s Research UK, uviedla, že táto štúdia „pridáva k rastúcemu množstvu dôkazov o obrovskom potenciáli tohto konkrétneho testu, ktorý môže znamenať revolúciu v diagnostike u ľudí s podozrením na Alzheimerovu chorobu“.

V súčasnosti je lumbálna punkcia, ktorá zahŕňa vpichnutie ihly do dolnej časti chrbta, jediným spôsobom, ako potvrdiť nahromadenie proteínov v mozgu. 

Alzheimera môže spustiť celkom bežné ochorenie

Nová vedecká štúdia predstavuje znepokojivú teóriu týkajúcu sa možnej príčiny Alzheimerovej choroby – baktérie. Hoci presný mechanizmus tejto infekcie stále zostáva predmetom výskumu, viaceré štúdie naznačujú, že podstata Alzheimerovej choroby môže byť komplexnejšia, než sa predtým predpokladalo.

Jedna z takýchto štúdií, realizovaná v roku 2019, poskytla potenciálne dôležité dôkazy o spojitosti medzi bakteriálnou infekciou a vznikom Alzheimerovej choroby, informuje portál Science Advances.

Jedna z týchto štúdií, publikovaná v roku 2019, ponúka jeden z najpresvedčivejších dôkazov týkajúcich sa bakteriálnej príčiny, pričom baktérie pochádzajú z relatívne nepriameho zdroja – ochorenia ďasien.

Pod vedením hlavného autora Jana Potempu, mikrobiológa z Univerzity v Louisville, výskumníci odhalili prítomnosť baktérie Porphyromonas gingivalis v mozgu zosnulých pacientov s Alzheimerovou chorobou – patogénu zodpovedného za chronickú parodontitídu (často nazývanú aj ochorenie ďasien).

Hoci spojenie medzi týmito dvoma faktormi bolo predtým pozorované, táto nová štúdia posunula existujúce poznatky ďalej. Experimenty na myšiach ukázali, že ústna infekcia touto baktériou spôsobila jej prítomnosť v mozgu, no tiež viedla k zvýšeniu produkcie amyloidu beta, lepivých bielkovín často spojovaných s Alzheimerovou chorobou.