Prelomový objav: Vedci odhalili pravdu o fungovaní ľudského mozgu (ŠTÚDIA)

Mozog je orgán, ktorý, ver či nie, majú naozaj všetci. Počas života však prechádza rôznymi zmenami. Podľa výskumov je kapacita pamäte našich mozgov obrovská. Pozostáva totiž z približne 86 miliárd neurónov.

Každý neurón hľadá spojenia s inými neurónmi, čím vytvára až 1 kvadrilión (1 000 biliónov) spojení. Tým si mozog zvyšuje pamäťovú kapacitu. 

Stať sa však môže aj úplný opak. Jedným z nich je napríklad to, že sa spomínané neuróny môžu poškodiť a prestať fungovať. Práve to je pôvod ochorení ako Alzheimerova choroba. Aj v prípade, že nedostaneš žiadnu chorobu, tvoj mozog začne rokmi spomaľovať. 

Dr. Stefan Mindea, neurochirurg a výskumník, priblížil pre Mirror, ako jednotlivé životné etapy ovplyvňujú naše myslenie, emočnú zrelosť a správanie. Vieš, v ktorom veku tvoj mozog funguje najlepšie?

Ako sa mozog mení počas života

Ako vysvetlil odborník, základy sa formujú v detstve (0 – 5 rokov), keď mozog zažíva explozívny rast nervových spojení. Malé deti majú neuveriteľnú schopnosť absorbovať nové informácie a prispôsobovať sa – dokážu sa napríklad naučiť reč či čítanie bez toho, aby chápali gramatické pravidlá.

Búrlivé obdobie adolescencie (10 – 20 rokov) so sebou prináša proces „prerezávania“. Znamená to, že mozog sa zbavuje nepoužívaných nervových dráh a posilňuje tie, ktoré aktívne využíva.

Práve preto je v neskoršom veku náročnejšie osvojiť si nové zručnosti ako cudzie jazyky či hru na hudobný nástroj. 

„Toto obdobie je tiež spojené s vyššou citlivosťou (zranenie citov alebo psychická trauma, ak vás neprijala určitá skupina priateľov atď.),“ vysvetľuje Mindea. 

Po 25. roku života, v období dospelosti, dokončujú svoj vývoj čelný a predčelný lalok. Toto vedie k lepšej schopnosti ovládať impulzy, regulovať emócie a plánovať.

Jednoducho, pred 25. rokom života ešte naše mozgy prechádzajú priveľkými zmenami. Hypotéku či manželstvo teda možno nie je na škodu nechať na neskôr. 

Eventuálne mozog stráca schopnosť riešiť problémy

V strednom veku (40 – 60 rokov) dosahuje mozog svoj vrchol výkonnosti, najmä v oblasti verbálnej pamäti. Ľudia sa v tomto období podľa neurochirurga viac sústreďujú na odovzdávanie svojich skúseností mladším generáciám a venujú väčší priestor sebareflexii.

„U mnohých ľudí dochádza k zmene kognitívnych priorít, často sa viac zameriavajú na to, čím prispieť ďalšej generácii, a na osobnú sebareflexiu. Vtedy tiež niektorí zažívajú tzv. kognitívny vrchol, najmä v oblastiach, ako je verbálna pamäť a nahromadené vedomosti. Je to v podstate bod, keď dosiahnete maximálny mentálny výkon alebo výkonnosť mozgu,“ tvrdí. 

V neskorej dospelosti (65+ rokov) dochádza k postupnému zmenšovaniu mozgu, najmä v oblasti hipokampu, ktorý súvisí s pamäťou.

Zaujímavé je, že hoci klesá schopnosť riešiť problémy, nadobudnuté vedomosti a zručnosti zostávajú zachované alebo sa môžu dokonca zlepšovať. Dá sa to prirovnať k počítaču s pomalším internetom – informácie sú stále k dispozícii, len ich získavanie trvá dlhšie.