Prelomový objav: Vedci skúmali nestarnúci gén. Našli „elixír omladnutia“
- Gén proti starnutiu nájdený u storočných ľudí zvráti biologický vek srdca o 10 rokov
- Objav môže pomôcť pri liečbe pacientov so srdcovým zlyhaním
- Gén proti starnutiu nájdený u storočných ľudí zvráti biologický vek srdca o 10 rokov
- Objav môže pomôcť pri liečbe pacientov so srdcovým zlyhaním
Výskumníkom sa podaril prevratný objav. Nový objav ponúka potenciálny cieľ pri liečbe pacientov so srdcovým zlyhaním.
Ako informuje portál Science Alert, ukázalo sa, že výskumníci našli gén proti starnutiu u storočných ľudí. Zvrátiť môže biologický vek srdca aj o 10 rokov. Tento prevratný objav uskutočnili vedci z University of Bristol a bol publikovaný v časopise Cardiovascular Research.
Gén proti starnutiu
V prípade ľudí, ktorí sa dožívajú 90 rokov a viac, spozorovali vedci verziu génu nazývaného BPIFB4, ktorý chráni pred kardiovaskulárnym poškodením a dokáže udržať srdce v dobrom stave na dlhší čas.
V najnovšej štúdii sa výskumníci snažili dokázať, či práve tento gén môže chrániť bunky odobraté od pacientov so srdcovým zlyhaním vyžadujúcim transplantáciu srdca.
Profesor Paolo Madeddu, ktorý viedol bristolský tím vedcov, zistil, že jediné podanie tohto mutantného génu proti starnutiu dokázalo zastaviť úpadok srdcovej funkcie u myší stredného veku.
Ešte pozoruhodnejším zistením však je, že pri podaní génu starším myšiam, ktorých srdce vykazovalo rovnaké zmeny ako u starších pacientov, gén dokázal pretočiť vek biologických hodín srdca o ľudský ekvivalent viac ako desať rokov.
„Funkcia srdca a krvných ciev je ohrozená, keď starneme. Rýchlosť, akou sa tieto škodlivé zmeny vyskytujú, je však medzi ľuďmi rôzna. Fajčenie, alkohol a sedavý život zrýchľujú hodiny starnutia. Zatiaľ čo dobré jedenie a cvičenie oneskorujú hodiny starnutia srdca,“ objasnil profesor Madeddu.
Omladzovanie srdca
Štúdia, ktorá sa uskutočnila v Taliansku, trvala tri roky. Výskumníci zo skupiny MultiMedica v Miláne pod vedením profesora Annibale Puca podali gén v srdcových bunkách od starších pacientov so závažnými srdcovými problémami vrátane transplantácie, pričom následne porovnali ich funkciu so zdravými jedincami.
„Zistilo sa, že bunky starších pacientov, najmä tie, ktoré podporujú stavbu nových krvných ciev, nazývané ‚pericyty‘, sú menej výkonné a viac zostarnuté. Pridaním génu/proteínu dlhovekosti do skúmavky sme pozorovali proces omladzovania srdca: srdcové bunky starších pacientov so srdcovým zlyhaním opäť začali správne fungovať a ukázali sa ako efektívnejšie pri budovaní nových krvných ciev,“ uviedla Monica Cattaneo, výskumníčka MultiMedica Group v Miláne v Taliansku.
Svoje zdravé gény odovzdávajú podľa výskumníkov starší ľudia svojim potomkom. Výsledky štúdie tak prvýkrát dokazujú, že zdravý gén nájdený u storočných ľudí by sa mohol preniesť aj na nepríbuzných ľudí, aby mohol ochrániť ich srdce.
Profesor Madeddu a profesor Annibale Puca z MultiMedica Group v Miláne veria tomu, že táto štúdia môže poháňať novú vlnu v rámci liečby inšpirovanú genetikou storočných ľudí.
„Naše zistenia potvrdzujú, že zdravý mutantný gén môže zvrátiť pokles výkonnosti srdca u starších ľudí. Teraz nás zaujíma, či môže fungovať aj podávanie proteínu namiesto génu. Génová terapia sa široko používa na liečbu chorôb spôsobených zlými génmi. Liečba založená na proteíne je však bezpečnejšia a životaschopnejšia ako génová terapia,“ objasnil Madeddu.
Hrozivé slovenské štatistiky
Tento prelomový objav by v budúcnosti mohol pomôcť aj mnohým Slovákom. Ako sme ťa informovali v predchádzajúcom článku, počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami narastá. Za posledných 13 rokov Slovensko nasleduje vzostupný trend.
Z pohľadu najčastejších skupín diagnóz bolo podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najviac sledovaných pacientov s hypertenznými chorobami (240 590 pacientov), ischemickými chorobami srdca (170 347 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (154 195 pacientov), uviedlo NCZI.
Rekordné počty návštev zaznamenávajú aj kardiologické ambulancie. Vlani celkovo zaznamenali 1 229 726 návštev. Najviac ich pritom bolo v Bratislavskom (207 321 návštev) a v Košickom kraji (200 525 návštev), naopak, najmenej v Trnavskom kraji (80 913 návštev).
Jednou z najťažších komplikácií, ktorá môže v spojitosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami nastať, je infarkt. Šanca tejto často fatálnej srdcovej príhody pritom narastá práve v zime.
„Výskum ukazuje, že existuje vzťah medzi chladným počasím a rizikom srdcového infarktu. Pri každom 1 °C, ako sa priemerné teploty znižujú, riziko srdcového infarktu sa zvyšuje o 0,7 %. Prechod z 23 na 0 °C by napríklad zvýšil riziko infarktu o približne 17 %,“ vysvetľuje MUDr. Oto Sova, CSc., z výskumného ústavu BOOS-BS.
Zdroje: Science Alert, SIU