Prelomový objav zalarmoval vedcov. Našli 40 000 rokov staré vírusy, ktoré doposiaľ nik nepoznal

Portál Popular Science uvádza, že vo výške nad 6 km v Himalájach sú jaky jednou z jediných možností dopravy. Desiatky chlpatých zvierat vedcom pomáhajú presunúť celé jadro ľadovca do mraziarenského auta, pričom každý jak nesie na chrbte kúsky dlho zamrznutého ľadu v hodnote asi 12 metrov.

„Musíme disponovať celým stádom jakov,“ vyhlásil Lonnie Thompson, paleoklimatológ a glaciológ zo Štátnej univerzity v Ohiu, ktorý absolvoval niekoľko expedícií na vŕtanie a získavanie ľadových jadier.

Ak v týchto tvrdých podmienkach dokážeš pracovať, môžeš získal kúsok starodávnej ekologickej histórie v podobe bezkonkurenčného objavu. Spomínaným vedcom sa podarilo takto získať zachované genómy 1 705 druhov vírusov, ktoré sú staré neuveriteľných viac ako 41-tisíc rokov.

Vedci dúfajú, že ich zistenia nám v budúcnosti pomôžu

V prestížnom vedeckom časopise Nature v týchto dňoch vyšla nová štúdia, ktorá prezentuje a analyzuje práve vyššie uvedené zarážajúce skutočnosti. Z ľadového jadra zozbieraného z ľadovca Guliya na Tibetskej náhornej plošine spomínaný Thompson a tím interdisciplinárnych spoluvýskumníkov objavili a katalogizovali asi 50-krát viac vírusových informácií, ako sme kedy predtým z ľadovcov mali.

Zistenia sú oknom do klimatickej minulosti Zeme a mohli by nám pomôcť lepšie pochopiť mikrobiálnu budúcnosť, ku ktorej smerujeme, a taktiež to, ako sa vírusy prispôsobujú zmene klímy.

Newsweek vysvetľuje, že tieto vírusy, z ktorých približne tri štvrtiny boli predtým pre vedu neznáme, boli objavené vďaka útržkom vírusovej DNA zmrazenej v ľadových jadrách.

„Pred touto prácou zostalo do značnej miery nepreskúmané, ako boli vírusy spojené s rozsiahlymi zmenami v zemskej klíme. Ľadovcový ľad je vzácny a často nemáme k dispozícii veľké množstvo materiálu potrebného na výskum vírusov a mikróbov,“ dodal spoluautor prekladanej štúdie ZhiPing Zhong, výskumný pracovník z Výskumného centra pre polárne a klimatické výskumy Byrd na Štátnej univerzite v Ohiu.

Európou sa šíri vírus, ktorý sa objavil aj na Slovensku. Počet nakazených stále stúpa

Obavy súvisiace s globálnym otepľovaním

Britský Express v tejto súvislosti dodáva, že najnovšie zistenia vyvolali ešte väčšie obavy z globálneho otepľovania. Ak by sa ľad roztopil, patogény by sa mohli dostať do sveta. V

írusy pochádzajú z obdobia spred viac ako 40 000 rokmi a prežili tri veľké globálne zmeny z chladného do teplého podnebia. Smrteľné patogény sa objavili z topiaceho sa permafrostu (zamrznutej pôdy) na iných miestach, čo vyvolalo paniku prameniacu z potenciálneho premnoženia.

V roku 2016 napríklad unikli spóry antraxu z mŕtvoly zvieraťa, ktoré bolo 75 rokov zamrznuté v sibírskom permafroste. Desiatky ľudí hospitalizovali a jedno dieťa zomrelo. Vedci však uviedli, že nové vírusynájdené v Číne, nepredstavujú pre ľudí žiadnu hrozbu, iba infikujú jednobunkové organizmy.

Klimatická zmena môže vyhnať z ich domovov až 216 miliónov ľudí, varuje Svetová banka

Podľa tohtotýždňového článku tento objav odhaľuje kľúčové podrobnosti o tom, ako sa tieto staroveké vírusy prispôsobovali a vyvíjali s významnými zmenami klímy. Jedna z vírusových komunít, ktoré našli v ľadových jadrách, sa datovala približne pred 11 500 rokmi, keď sa klíma menila z chladu poslednej doby ľadovej do teplejšej epochy holocénu, v ktorej momentálne žijeme. „To minimálne naznačuje potenciálne spojenie medzi vírusmi a klimatickými zmenami,“ povedal Zhong.

Vedci tiež zistili, že asi štvrtina vírusov v ľadovom jadre sa prekrýva s druhmi, ktoré sa nachádzajú na iných miestach. „To znamená, že niektoré z nich boli potenciálne prepravené z oblastí ako Blízky východ alebo dokonca Arktída,“ dodal Zhong.

Vedci dúfajú, že po pochopení toho, ako sa staré vírusy vyvíjali v reakcii na meniace sa podnebie, budú schopní lepšie predpovedať, ako budú naše moderné vírusy reagovať na zasahujúce účinky zmeny klímy v nasledujúcich rokoch.

Tento objav je o to dôležitejší, že skúmanie života zamrznutého v ľadovcových jadrách nebude možné navždy z pomerne jednoduchého dôvodu: Rýchlosť topenia ľadovcov sa za posledné storočie výrazne zvýšila, pričom niektoré ľadovce v regiónoch ako Himaláje, Alpy a Andy zaznamenali značné straty. Napríklad himalájske ľadovce sa medzi rokmi 2010 a 2019 topili o 65 % rýchlejšie ako medzi rokmi 2001 a 2010.