Premárnená príležitosť na zmenu slovenských hraníc. Maďarský denník takto píše o okupácii v 1968
- Autor píše, že chybou bol nie vpád, ale odchod
- Viacerí podľa neho vyvesili „starostlivo ukryté červené, biele a zelené zástavy“
- Autor píše, že chybou bol nie vpád, ale odchod
- Viacerí podľa neho vyvesili „starostlivo ukryté červené, biele a zelené zástavy“
Maďarský portál Magyar Nemzet blízky k Orbánovi a jeho garnitúre v piatok publikoval článok s názvom Maďarská nádej v roku 1968, v ktorom autor píše o tom, že chybou nebolo to, že maďarskí vojaci v roku 1968 vstúpili do Československa, ale to, že sa z neho po dvoch mesiacoch stiahli.
„Kým sovietska armáda nepochybne okupovala Prahu, maďarskí domobranci nemohli v očiach histórie a pravdy pojmovo okupovať Maďarmi obývané oblasti Felvidéku, ktoré boli odtrhnuté v Trianone a ktorého obyvatelia v drvivej väčšine vítali maďarských chlapcov ako osloboditeľov,“ píše autor článku Ágoston Balázs.
Podľa neho v roku pádu vojakov Varšavskej zmluvy viaceré dediny po Slovensku vyvesili „starostlivo ukryté červené, biele a zelené zástavy na znak nádeje a dôvery“. Okrem toho si Balázs tiež myslí, že mnohí ľudia plakali, keď padali do náručia maďarských vojakov. „Našli sa aj starší ľudia, ktorí sa chceli vydať na cestu za znovuotvorením hranice z roku 1938,“ uviedol.
Čo bol vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa?
V roku 1968 vznikla v Československu reformná atmosféra známa ako Pražská jar. Vedenie krajiny pod vedením Alexandra Dubčeka sa pokúsilo implementovať politické, ekonomické a spoločenské reformy, ktoré mali oslabiť centralizovanú moc a zaviesť viac demokracie a slobody pre občanov.
Tieto reformy však vzbudili obavy vo vedení Sovietskeho zväzu a niektorých jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 boli vojská Varšavskej zmluvy (vrátane sovietskych vojakov) vyslané do Československa s cieľom zastaviť pokrok smerujúci k väčšej samostatnosti. Vojenská invázia sa stretla s odporom československej verejnosti, ktorá sa snažila brániť svoju krajinu.
Článok bol publikovaný len pár dní pred pripomenutím si vpádu vojakov na československé územie. Reakcie slovenských čitateľov nenechali na seba dlho čakať. Viacerí vyjadrili hnev voči autorovi, že znova vyvoláva konflikt a rozdeľuje spoločnosť.
V článku Balázs uvádza aj to, že okupácia vtedajšieho Československa bola premrhaná príležitosť na zmenu hraníc, a to v prospech Maďarska.
„Stále je našou svätou povinnosťou s vierou veriť v pravdu, trpezlivo čakať a budovať, pracovať na jej budúcom naplnení, tak ako židovský národ neprestával veriť a pracovať dvetisíc rokov, aby jedného dňa opäť vznikol Izrael,“ píše.
Slovensko-maďarské vzťahy
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR deklaruje, že svoje výhrady Maďarsku tlmočí. Vyplýva to z jeho reakcie na výzvu strany SaS, aby v súvislosti s nedávnymi výrokmi maďarských politikov predvolalo maďarského veľvyslanca.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó cez víkend totiž vyhlásil, že na celom svete vrátane Slovenska sa uskutočňuje stíhanie politikov, ktorí sú v opozícii voči „medzinárodnému liberálnemu mainstreamu a odvážne zastávajú národné záujmy“.
Slovensko nazval odtrhnutým územím viackrát aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý okrem toho zvykne provokovať aj jeho fotkami so šálom, na ktorom bolo vyobrazené staré Maďarsko.
Maďarský projekt Denníka N Napunk len nedávno informoval o jeho slovách na festivale Maďarov v Rumunsku. Predseda vládnej strany Fidesz o Slovensku hovoril ako o odtrhnutom území Maďarska.
Zdroje: Magyar Nemzet, AI, TASR, Napunk