Prešovčan sa niekoľko týždňov plavil na plachetnici za polárny kruh. Bál som sa aj o život, tvrdí

Nedávno si sa vrátil do nórskeho mesta Bodø z tvojej náročnej plavby plachetnicou okolo Nórska. Prečo si sa na takúto plavbu jachtou vlastne vydal?

Áno, prvý augustový piatok som sa vrátil po takmer 4 týždňoch domov, po úspešne absolvovanej plavbe okolo Nórska. Preplavili sme celý úsek nórskeho pobrežia, od Osla až za polárny kruh po Bodø – našu konečnú destináciu.

Akú najrizikovejšiu situáciu ste zažili? Prekonali ste aj nejakú krízu?

Bolo ich niekoľko. Plachetnica na otvorenom oceáne, za zlého počasia, to znamená víchrica a veľké vlny sa rovná pravdepodobnej katastrofe. Zažili sme zlyhanie motora, roztrhnutú plachtu, stratené laná a stratu kontroly nad plavidlom, zlyhala nám navigácia a tiež hĺbkomer. Vlny hocikedy prekračovali výšku päť metrov a vietor dosahoval aj 25 uzlov. Moderné prístroje na lodi sú nenahraditeľné a úplne vitálne, ale zvládli sme to v krízových okamihoch aj bez nich. Ako za starých čias, keď žiadne z prístrojov na meranie hĺbky, rýchlosti, geo pozície, vetra, či elektronická GPS navigácia ani neexistovali.

zdroj: archív P. Rusinko

Popravde, bola aj situácia, kedy som sa naozaj obával o život. Ale to len raz. Severné more vie byť jedno z tých najnáročnejších, hlavne ak to skombinuješ s Nórskym morom. Napríklad v úseku, kde sa tieto dve moria prelínajú, je za zlých poveternostných podmienok nepriechodný, tak ako pre veľké nákladné tankery, tak samozrejme aj pre malé lode.

Moje skúsenosti pred plavbou neboli na nejakej profesionálnej úrovni, aj preto som požiadal môjho kolegu z jachtárskeho krúžku o pomoc. Roar je oveľa skúsenejší, keďže sa profesionálne plaví a súťaží Regatty už takmer 6 rokov. Najťažším úsekom bol asi Lindesnes, najjužnejší cíp Nórska, kde poveternostné podmienky vedia zabezpečiť hotové peklo. Trvalo nám 15 hodín na mori za silného vetra a veľkých vĺn, kým  sme dosiahli bezpečie prístavu. Samozrejme, sú známe aj iné úseky ako Lista Fyr, Stad, Hustadvika alebo Folla, ale cez tie sme až také veľké ťažkosti nemali.

Nemali ste problém vydržať mesiac na palube jachty?

Napriek tomu, že loď nie je nová, je úplne zachovalá, v ukážkovom stave a kompletne vybavená – od dvoch spální, kuchyne s chladničkou, drezom, plynovým sporákom, rúrou, až po komfortnú obývaciu kajutu a plne vybavenú a funkčnú kúpeľňu so sprchou. Teplovzdušný ohrievač, či horúca voda je taktiež v štandardnej výbave. Loď je stavaná pre 6 ľudí, takže dvaja sme to zvládli bez problémov.

zdroj: archív P. Rusinko

Čo vám na jachte najviac chýbalo?

Okrem rodiny? Nič. Naopak, cesta ktorú som absolvoval mi dala neopísateľnú spokojnosť z dosiahnutia niečoho veľkolepého. Rutinná disciplína počas tohto dobrodružstvá mi tiež dodala sebavedomie a navýšila priečku prahu mojich možnosti. Do budúcna začínam plánovať ďalší veľký úsek, kde sa pokúsim o plavbu na Spitzbergy. Longyerbyen som navštívil letecký minulý rok, tam sa chcem určite vrátiť. Na liste mám aj Anglicko, Stredozemie a postupom času aj Karibik. Kto ma pozná vie, že hranice a medze nepoznám.

Koľko času a financií ti zabrala príprava na plavbu?

Plánoval som to asi necelé dva dni, keďže som v tom čase nemal žiadne skúsenosti. Vsadil som na „čo bude, bude“. Veľmi (ne)zodpovedené plánovanie. Súhlasím.

Plánovaná plavba zahŕňala úsek z juhovýchodu Nórska, z Oslo fjord, pozdĺž celého, východného a južného pobrežia na západné pobrežie a smerom nahor až za polárny kruh. (viď obrázok)

zdroj: archív P. Rusinko

Dĺžku plavby som odhadoval na 4-5 týždňov. Vyše 900 námorných míľ, čo zodpovedá približne 1700 km, pri primeranej rýchlosti plavidla asi 5-6 uzlov (čo je asi 10km/h), za predpodkladu okolo desiatich hodín na mori denne.

Letecký sme sa dopravili z Bodø do Osla a odtiaľ autom do prístavu Tønsberg, kde sme sa po dôkladnej inšpekcii lode vydali na more. Počas nasledujúcich týždňov sme navštívili viac ako 20 prístavných miest.

Naša cesta zabrala dokopy tri a pol týždňa, čiže zvládli sme to v celkom krátkej dobe. Pre porovnanie, plavba z Nórska do Británie trvá asi 4-5 dní. Cesta z Nórska na Spitzbergy alebo na Island, za predpokladu dobrého počasia, by zabrala asi týždeň a pol, to ale úplne bez prestávky. Na dosiahnutie cieľa je potrebné prekročiť šíry oceán a prejsť asi 1500 kilometrov bez akejkoľvek možnosti na medzi zastávku. Veľa zaujímavosti, fotiek a dojmov som zdokumentoval na Instagrame @BYSEA.no.

Pred časom si spomínal, že v Nórsku buduješ portfólio rezidenčných, ako aj komerčných nehnuteľností. V čom tento projekt spočíva a v akom je momentálne štádiu?

Náplň mojej práce spočíva v kúpe, renováciách a predaji nehnuteľností. Spomínal som ti aj komerčné budovy, ale doteraz sa mi nepodarilo zaistiť žiaden takýto projekt. Je to aj kvôli tomu, že sa prevažne sústredím na rezidenčné bývanie, či už na dlhodobejšie prenájmy alebo krátkodobé BNB. Môj najnovší projekt je sústredený do Prahy, ide o moje najobľúbenejšie mesto už od detstva, kde spolu s partnermi hľadáme efektívny spôsob na podchytenie medzinárodného turizmu.

zdroj: archív P. Rusinko

Vedel by si povedať aké vysoké sú priemerné životné náklady v Nórsku?

Väčšina asi vie, že náklady na život v Škandinávii sú vysoké a Nórsko v tejto skupine určite napreduje. Je to podmienené, životnou úrovňou, stabilným politickým a daňovým systémom. Nedáva však zmysel porovnávať to s inými krajinami, napríklad so Slovenskom. Nie som ekonóm, ale výška mzdy a výdavkov by mali byť v každej krajine vyvážené, tak aby umožňovali pohodlný život pracujúcim jednotlivcom a rodinám. Zaujímavosťou je, že napríklad aj Nóri sú často ochotní cestovať hodiny aj dni, za hranice do Švédska alebo Dánska, aby nakúpili lacnejšie.

Koľko musí človek v Nórsku zarobiť, aby tu pohodlne vyžil?

Myslím, že toto je relatívna otázka, keďže pohodlie si každý vysvetlí inak. Minimálna mzda sa tu pohybuje myslím okolo 20 eur na hodinu.

Je niečo, čo ti na živote v Nórsku naozaj nevyhovuje?

Som všeobecne prispôsobivý typ a nenapadá mi nič, načo by som sa tu sťažoval. Mám rád more, nepreľudnenú prírodu, pohoria a lesy. Nórsko mi umožňuje bývať hneď pri pobreží, rybárčiť alebo len tak výletovať loďou od rána do večera. Kto by sa sťažoval.

zdroj: archív P. Rusinko

Vedel by si porovnať Slovákov a Nórov? V čom sme podobní a v čom sa naopak diametrálne líšime?

Prekvapivo, povedal by som že Nóri a Slováci sú si veľmi podobní, povahovo. Po dlhoročných skúsenostiach s ľuďmi v UK si myslím, že Nóri sú nám viac podobní. Bezprostrednejší a úprimnejší.

Plánoval si aj magisterské štúdium na Univerzite v Osle, kvôli získaniu nových znalostí. Študuješ momentálne, ak áno ako štúdium prebieha?

Áno, ako vravíš, plánoval som štúdium v Osle, ale po zvážení možností, som sa rozhodol pre štúdium priamo tu v Bodø. Korona to začiatkom roka pribrzdila, ale práve minulý týždeň mi už začal semester, tak sa teším. Študujem na Fakulte Sociálnych vied na University Nord.

zdroj: archív P. Rusinko

Stíhaš sledovať aj politické dianie na Slovensku, čo naň hovoríš?

Volil som zo zahraničia a to je asi tak všetko. Nesledujem viac ako musím. Základné informácie z televízie alebo sociálnych sietí mi pre moju potrebu úplne postačujú. Podobne som na tom s politickým dianím v UK alebo tu v Nórsku. Aj keď neobsedím a ustavične sa snažím svoj čas využiť naplno, vždy dôkladne zvážim, na čo a kde svoju energiu využívam. Na politiku mám ešte čas.

Mohli by sa naši politici inšpirovať tými v Nórsku?

Ako som to už povedal, do politky sa veľmi nerozumiem a preto ti na to neviem nejako múdro odpovedať. Čo je ale podľa môjho názoru isté, tak naši politici by sa mali hlavne inšpirovať etikou, faktami a zdravým rozumom. Osobne neverím, že existuje politický systém, ktorý by bol ideálny, ale každopádne ten momentály v Nórsku si získava obdiv po celom svete.

zdroj: archív P. Rusinko

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Nie som veľmi veľký plánovač, musím sa priznať. Zmenil som to potom, čo takmer nikdy moje zámery nešli podľa očakávaní a plány boli ako domček z karát. Aj keď slabý plán je vždy lepší ako žiaden plán, momentálne som v štádiu, kedy preferujem hodnotiť situácie a príležitosti v momente, keď sa naskytnú. Ale tak všeobecne, určite plánujem už konečne vycestovať v blízkej dobe a navštíviť rodičovský domov v Prešove, hneď ako to momentálna globálna kríza umožní.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory