Prestížny portál zostavil rebríček TOP slovenských špecialít. Víťaz mnohých prekvapil
- Portál Tasteatlas aktualizoval zoznam najlepších slovenských jedál
- Nájdu sa v ňom mnohé klasiky
- Neunikli ani jedlá z bryndze či sladké dezerty

- Portál Tasteatlas aktualizoval zoznam najlepších slovenských jedál
- Nájdu sa v ňom mnohé klasiky
- Neunikli ani jedlá z bryndze či sladké dezerty
Slovenská kuchyňa patrí medzi to, na čo sú Slováci najviac hrdí. Tradičné chute, ktoré sa dedia z generácie na generáciu, sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Bryndza, kyslá kapusta, zemiakové cesto či rôzne druhy knedlí a halušiek – to všetko tvorí základ jedál, ktoré si mnohí nevedia vynachváliť. Pre mnohých Slovákov je domáca kuchyňa nenahraditeľná a často ju uprednostnia pred zahraničnými špecialitami.
Gastronomický portál Tasteatlas, ktorý sa špecializuje na mapovanie chutí z celého sveta, zostavil rebríček najlepších slovenských jedál. V zozname sa objavili jedlá, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne a pozná ich takmer každý. Ide o klasiky, ktoré si získali nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Slovenské chute tak opäť ukázali, že majú svoje pevné miesto aj na medzinárodnej scéne.
Rebríček zahŕňa jedlá, ktoré reprezentujú to najlepšie z našej gastronómie. Medzi nimi nechýbajú bryndzové halušky, kapustnica či zemiakové placky.
10. Parenica
Parenica patrí medzi tradičné syry, ktoré sa spájajú so salašníckou výrobou na Slovensku. Základom je pasterizované ovčie mlieko, ktoré sa môže miešať s kravským, no ovčie musí tvoriť aspoň polovicu surovín. Tento syr je známy svojím nezameniteľným vzhľadom – špirálou, ktorá vzniká špecifickým procesom. Syr sa najprv nakrája na pásy, tie sa sparia horúcou vodou, aby získali pružnosť, a následne sa ručne tvarujú do špirálového závinu.
Túto tradičnú slovenskú pochúťku nájdeš v dvoch variantoch – údenú a neúdenú. Tento syr má chránené zemepisné označenie, čo podčiarkuje jeho jedinečnosť a spojenie s tradíciami. Kým v minulosti ju vyrábali hlavne na salašoch, od polovice 20. storočia sa začala produkovať aj priemyselne, vďaka čomu sa dostala na stoly mnohých domácností. Napriek tomu si stále zachováva svoj tradičný charakter a obľubu medzi milovníkmi slovenských syrov.
9. Parené buchty
Parené buchty patria medzi obľúbené jedlá v strednej Európe, vrátane Slovenska. Ich korene pochádzajú z rakúskej a nemeckej kuchyne, kde sa pripravujú z kysnutého cesta a varia na pare. Aj keď nejde o pôvodne slovenský recept, stali sa súčasťou našej kuchyne a pevne zakotvili v miestnych tradíciách.
Na Slovensku si ich ľudia obľúbili pre jednoduchú prípravu a dostupné suroviny. V minulosti ich často pripravovali roľníci a robotníci, dnes sa objavujú na stoloch ako hlavné jedlo alebo sladký dezert. Kysnuté cesto sa plní lekvárom, makom, tvarohom či inými náplňami a následne sa formuje do guľovitého tvaru. Varenie na pare im dodáva jemnú a nadýchanú konzistenciu, ktorú oceňujú celé generácie.
8. Kapustnica
Kapustové jedlá patrili v minulosti k základom zimného jedálnička, keďže kapusta bola dostupná a dlho vydržala. Medzi najznámejšie patrí kapustnica, ktorá sa pôvodne pripravovala najmä na dedinách. Postupne si však našla cestu aj do miest a dnes ju ľudia varia po celom Slovensku. Na mnohých miestach sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného menu.
Kapustnica vzniká varením kyslej kapusty, ku ktorej sa pridávajú rôzne suroviny podľa regiónu či príležitosti. V jednoduchšej podobe neobsahuje mäso, no na sviatky ju ľudia často obohacujú klobásou, údeným mäsom, bravčovinou alebo hubami. V niektorých oblastiach do nej pridávali víno alebo slivovicu, aby lepšie zahriala počas chladných dní. Podobné jedlá nájdeme aj v zahraničí, napríklad poľský bigos, ktorý však obsahuje viac mäsa a má iný charakter.
7. Halušky
Halušky sa radia medzi tradičné jedlá, ktoré nájdeš v rôznych podobách po celom Slovensku. Ich pôvod siaha do horských oblastí, kde pastieri a roľníci využívali zemiaky ako základnú surovinu. Zemiakové cesto sa tvaruje na malé kúsky, ktoré sa varia vo vriacej vode. Niektoré recepty však zemiaky vynechávajú a používajú len múku, vodu a soľ, čím vznikajú ľahšie varianty.
Najznámejšou kombináciou sú halušky s bryndzou, no často sa pripravujú aj s kapustou, tvarohom či makom. V jednoduchšej podobe bez prísad sa podávajú ako príloha k mäsovým jedlám, napríklad k perkeltu alebo gulášu. Halušky tak ponúkajú široké možnosti využitia a zostávajú obľúbené v každom regióne Slovenska.
6. Guláš
Slovo „guláš“ pochádza z maďarského výrazu „gulya“, ktorý označuje stádo dobytka. Toto jedlo si v minulosti varili uhorskí pastieri počas práce na pastvinách.
Hoci sa guláš považuje za maďarskú špecialitu, niektoré zdroje naznačujú, že jeho pôvod môže súvisieť s Turkami, ktorí ho údajne priniesli do Uhorska. Dnes patrí medzi obľúbené jedlá v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, pričom každá krajina mu dala vlastnú podobu. Na Slovensku má podobu hustej polievky so zemiakmi a mäsom, zatiaľ čo maďarský guláš je redší a český sa často podáva s knedľou.
Na druhej strane nájdeš zoznam TOP 5 najlepších slovenských jedál >>>
5. Šišky
Šišky majú nejasný pôvod, no predpokladá sa, že vznikli už v stredovekej Európe. Vyprážané cesto si postupne našlo cestu aj do Uhorska a neskôr do Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku sa šišky stali obľúbeným dezertom, ktorý sa tradične pripravuje počas fašiangov. Najčastejšie sa podávajú s lekvárom a posypané práškovým cukrom, no moderné verzie zahŕňajú aj čokoládové či iné netradičné polevy.
V minulosti symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Tradičné slovenské šišky sa odlišujú od amerických donuts tým, že nemajú dieru uprostred. Tento detail ich robí jedinečnými a zachováva ich pôvodný charakter.
4. Lokše
Lokše vznikli v roľníckych domácnostiach ako rýchla a lacná náhrada chleba. Zemiaky, ktoré boli dostupné a nenáročné na skladovanie, tvorili základ ich cesta. Príprava nebola zložitá, čo z nich robilo ideálne jedlo na každodenné použitie.
Placky sa piekli priamo na platni alebo nad otvoreným ohňom, najmä počas jesene a zimy, keď mali ľudia zásoby zemiakov. Slané lokše sa plnia mäsom či pečienkou, zatiaľ čo sladké verzie sa podávajú s makom alebo lekvárom. Ako príloha k husacine patria medzi tradičné jedlá, ktoré si stále držia svoju obľubu.
3. Bryndzové halušky
Bryndzové halušky, ktoré mnohí považujú za slovenské národné jedlo, sa dostali na stoly Slovákov pomerne neskoro. Bohatší si ich obľúbili už v 17. storočí, no medzi chudobnejšími sa rozšírili až v 19. storočí. Dôvodom bola vysoká cena bryndze, ktorá zlacnela až s priemyselným spracovaním. Tento slaný syr má korene v 15. storočí a jeho vznik súvisí s Valachmi, pastiermi oviec rumunského a rusínskeho pôvodu.
V minulosti sa bryndzové halušky jedli najmä na Liptove, Orave, Gemeri a Spiši, kde bolo ovčiarstvo najviac rozšírené. Bryndza, podobne ako parenica, patrí medzi produkty s chráneným zemepisným označením. Slovensko sa môže pochváliť aj majstrovstvami sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek, kde niektorí súťažiaci dokážu zjesť porciu za menej než minútu.
2. Zemiakové placky
Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí, no na Slovensku sa začali pestovať až v 18. storočí. V horských oblastiach nahradili málo výnosné obilniny a stali sa dôležitou súčasťou jedálnička.
Zemiakové placky, ktoré portál Tasteatlas zaradil medzi druhé najobľúbenejšie slovenské jedlá, vznikli vo vidieckych oblastiach. Roľníci ich pripravovali ako rýchle a výdatné jedlo. Cesto sa skladá zo zemiakov, múky, cesnaku a soli, placky sa vyprážajú na tuku. Hoci ich Slováci a Česi jedia na slano, v Nemecku je obľúbená aj sladká verzia. Tento pokrm však nie je výlučne slovenský, poznajú ho aj Poliaci, Česi či Nemci.
1. Ovčí salašnícky údený syr
Údený ovčí syr získal najvyššie hodnotenie spomedzi slovenských potravín. Táto tradičná pochúťka má dlhú históriu, keďže ovčí syr vyrábali už staroveké civilizácie. Do karpatskej oblasti sa jeho výroba dostala v stredoveku vďaka Valachom. Ovčí syr si ľudia cenili pre jeho výživnosť a jednoduché skladovanie. V porovnaní s kravským syrom obsahuje viac vápnika, vitamínu D a prospešných tukov.
Údenie sa využíva hlavne pri polotvrdých a tvrdých syroch, pričom proces prebieha nad dymom z bukového alebo ovocného dreva a trvá niekoľko hodín. Tento postup nielenže zlepšuje chuť, ale aj predlžuje trvanlivosť syra. Podľa portálu Tasteatlas sa slovenský údený ovčí syr umiestnil na 12. mieste medzi najlepšími ovčími syrmi v Európe. Predbehli ho najmä syry z Talianska, Grécka a Portugalska, ktoré patria medzi svetové syrárske veľmoci.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Tasteatlas, Tasteatlas 2