Prevratné zistenie vedcov: Tieto povolania znižujú riziko zákernej degeneratívnej choroby (ŠTÚDIA)

Portál British Medical Journal zverejnil prelomovú americkú štúdiu o vplyve povolania na výskyt Alzheimerovej choroby. Vedci skúmali úmrtnosť na toto ochorenie u ľudí, ktorí trávia väčšinu pracovného času za volantom.

Štatistiky ukazujú výrazné rozdiely medzi bežnou populáciou a vodičmi z povolania. Kým priemerná úmrtnosť na Alzheimera dosahuje 1,69 %, u taxikárov klesá na 1,03 %. Ešte lepšie výsledky majú vodiči sanitiek s hodnotou len 0,74 %.

Bostonský lekár Vishal Patel, ktorý viedol výskum, ponúka zaujímavé vysvetlenie: „Tá istá časť mozgu, ktorá sa podieľa na vytváraní kognitívnych priestorových máp, je kľúčová aj pri vzniku Alzheimerovej choroby.“ Jeho tím tak naznačuje, že pravidelné využívanie priestorovej orientácie môže chrániť mozog pred degeneratívnymi zmenami. Tieto zistenia otvárajú nové možnosti v prevencii Alzheimerovej choroby.

Súvislosť medzi povolaním vodiča a Alzheimerovou chorobou

Portál The Sun upozorňuje na predchádzajúce výskumy londýnskych vodičov. Tieto štúdie potvrdili nadpriemerne vyvinutý hipokampus, mozgové centrum pre pamäť, u profesionálnych šoférov.

Lekár Anupam Jena pre portál Mirror vysvetľuje: „Naše výsledky poukazujú na možnosť, že neurologické zmeny v hipokampe u vodičov taxíkov a sanitiek môžu byť zodpovedné za nižší výskyt Alzheimerovej choroby. Tieto zistenia naznačujú, že je dôležité zvážiť, ako môže povolanie ovplyvniť riziko úmrtia na túto chorobu.“

Vplyv moderných technológií zostáva nejasný. Jena zdôrazňuje: „Ľudia, ktorých sme skúmali, väčšinu svojho života GPS príliš nepoužívali.“ Profesor psychiatrie Robert Howard dodáva alternatívny pohľad: „Je rovnako pravdepodobné, že v týchto zamestnaniach sa darí osobám s lepšími navigačnými a priestorovými schopnosťami.“

Nový rebríček najobľúbenejších modelov áut Slovákov za rok 2024 odhalil prekvapivé dáta (VEĽKÝ PREHĽAD)

Profesorka Tara Spires-Jonesová, prezidentka Britskej asociácie neurológov, upozorňuje na dôležitý detail: „Za zmienku stojí aj to, že vek vodičov taxíkov a sanitiek v tejto štúdii bol približne 64 až 67 rokov, zatiaľ čo všetky ostatné profesie mali približne 74 rokov. To je vážne obmedzenie štúdie, pretože Alzheimerova choroba zvyčajne nastupuje po 65. roku života.“

Výskum tak otvára nové otázky o vzťahu medzi profesiou, vekom a rizikom Alzheimerovej choroby. Potrebujeme ďalšie štúdie na lepšie pochopenie týchto súvislostí.

Zákerné ochorenie mozgu

Alzheimerova choroba patrí medzi najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenia na svete, informuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Postihuje približne 50 miliónov ľudí globálne a toto číslo sa každých 20 rokov zdvojnásobuje. Choroba narúša základné mozgové funkcie a významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta aj jeho rodiny. 

Prvé príznaky sa často prehliadajú ako bežné prejavy starnutia. Pacienti začínajú zabúdať nedávne udalosti, strácajú veci, majú problémy s orientáciou v známom prostredí. Neskôr sa pridávajú zmeny nálad, poruchy spánku, strata záujmu o koníčky a sociálne kontakty. V pokročilom štádiu potrebujú nepretržitú starostlivosť. 

Vedci identifikovali hlavné patologické zmeny v mozgu. Beta-amyloidové plaky sa ukladajú medzi nervovými bunkami, zatiaľ čo tau proteíny vytvárajú klbká vo vnútri neurónov. Tieto zmeny vedú k zániku nervových buniek najmä v hipokampe a mozgovej kôre. Mozog postupne atrofuje a stráca až 20 % svojej hmotnosti.

Vek predstavuje najvýznamnejší rizikový faktor. Každý piaty človek nad 80 rokov trpí Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie rizikové faktory patria: ženské pohlavie, nízke vzdelanie, diabetes, vysoký krvný tlak, fajčenie a nedostatok pohybu. Genetická forma choroby tvorí menej než 1 % prípadov. 

Súčasná medicína ponúka len symptomatickú liečbu. Lieky dokážu dočasne zlepšiť pamäť a kognitívne funkcie, no nezastavia progresiu choroby. Výskum sa zameriava na včasnú diagnostiku a nové terapeutické postupy. Kľúčovú úlohu zohráva prevencia: pravidelný pohyb, mediteránska strava, mentálna aktivita, sociálne kontakty a kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko