Prevratný vedecký objav: Demenciu vie odhaliť bežné vyšetrenie. S detekciou pomáha umelá inteligencia

Demencia je v súčasnosti siedmou najčastejšou príčinou úmrtí na svete a predpokladá sa, že počet úmrtí na ňu bude naďalej stúpať. Toto ochorenie a jeho prevencia predstavujú jednu z najväčších výziev 21. storočia. Je veľmi rozšírená – podľa odborníkov ňou trpí každý dvadsiaty človek starší ako 65 rokov. Pri ľuďoch nad 80 rokov je to dokonca každý piaty človek. Hoci neexistujú presné údaje o jej výskyte na Slovensku, portál Union odhaduje, že tu máme takmer 60-tisíc pacientov.

Diagnostika je pomerne náročná. Neexistuje totiž žiadny štandardizovaný test, ktorý by demenciu dokázal diagnostikovať u každého pacienta. Lekári sa najčastejšie spoliehajú na rodinnú anamnézu, laboratórne testy alebo zmeny v správaní. Portál Nature Portfolio uvádza, že až polovica pacientov, ktorí trpia demenciou, nemá diagnózu od lekára. Aj pri pacientoch, ktorí už diagnózu majú, je veľká šanca, že prišla príliš neskoro.

Slovenský onkológ predstavil revolučný systém AI. Zachrániť môže tisíce pacientov s rakovinou

Demencia výrazne ovplyvňuje životy

Demencia je súhrnný termín, ktorý označuje množstvo príznakov rôznych ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Alzheimer’s Association uvádza, že demenciu môžu spustiť rôzne faktory, ktoré spôsobujú poškodenie mozgových buniek. Takéto poškodenie narúša schopnosť mozgových buniek spolu komunikovať. Keď medzi mozgovými bunkami neprebieha komunikácia, môže to mať vplyv na myslenie, správanie a pocity.

Medzi príznaky demencie patria problémy s pamäťou, zmätenosť alebo znížená koncentrácia. Ide teda o prejavy, ktoré dokážu výrazne ovplyvniť každodenný život. Príznaky demencie sú progresívne. Príznaky kognitívnej poruchy sa začínajú pomaly a postupne sa zhoršujú. Ak si u svojich blízkych všimneš takéto zmeny, s návštevou lekára netreba váhať. Aj keď zatiaľ nie je známy liek na demenciu, včasná diagnóza môže pacientom umožniť skoršiu liečbu a poskytnúť pacientovi a jeho okoliu viac času na adaptáciu a prípravu na budúcnosť.

Strojný inžinier na dôchodku, 65-ročný David Steele, ktorého mama trpí Alzheimerovou chorobou, povedal: „Trvalo desať rokov, kým mojej mame diagnostikovali Alzheimerovu chorobu. Pôvodne jej diagnostikovali suchú makulárnu degeneráciu, ktorá však maskovala iný problém – mozgovú slepotu spojenú s Alzheimerovou chorobou. Spojenie medzi mozgom a okom bolo v jej prípade chýbajúcim článkom k diagnostike.“

Vedci prichádzajú s prevratným objavom

Práve pre zložitú diagnostiku začali škótski vedci pracovať na vývoji nového nástroja založeného na umelej inteligencii. Vedci spolupracujú s optikmi v očných optikách na vývoji nástroja, ktorý dokáže odhaliť začínajúcu demenciu na základe bežného očného testu. Snímky sietnice v zadnej časti oka dokážu veľa napovedať o stave mozgu. Cievy v oku sú totiž veľmi malé, čo znamená, že zmeny na nich sa môžu prejaviť skôr ako na iných častiach tela. Pomocou softvéru s umelou inteligenciou na analýzu týchto informácií môžu vedci odhaliť demenciu skôr, než sa objavia prvé príznaky.

Profesor klinickej oftalmológie na Edinburskej univerzite a spoluvedúci projektu NeurEYE Baljean Dhillon pre portál Edinburgh Innovations povedal: „Oko nám môže povedať oveľa viac, ako sme si mysleli. Krvné cievy a nervové dráhy sietnice a mozgu sú úzko prepojené. Na rozdiel od mozgu však môžeme vidieť sietnicu pomocou jednoduchého a lacného zariadenia, ktoré sa nachádza na každej obchodnej ulici v Spojenom kráľovstve a inde.”

Výskumný tím NeurEYE pod vedením Edinburskej univerzity zozbieral takmer milión očných skenov od optikov po celom Škótsku. Vytvorili tak najväčší súbor údajov svojho druhu na svete. Vedci na tieto snímky aplikujú umelú inteligenciu a strojové učenie na analýzu údajov. Do úvahy berú aj demografické údaje pacienta, predchádzajúce liečby a ochorenia.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko