Prevratný výskum odkrýva spôsob, ako z pamäte odstrániť zlé spomienky. Stačí zaspať
- Nový výskum odhaľuje, ako je možné z pamäti odstrániť zlé spomienky
- Reaktivácia pozitívnych spomienok počas spánku môže pomôcť pri liečení tráum
- Nový výskum odhaľuje, ako je možné z pamäti odstrániť zlé spomienky
- Reaktivácia pozitívnych spomienok počas spánku môže pomôcť pri liečení tráum
Vedci v najnovšej štúdie publikovali zistenia experimentu, v ktorom sa snažili ľuďom vymazať zlé spomienky. Možno si niektorí z vás pri tejto informácii spomenú na netradičnú oscarovú romancu „Večný svit nepoškvrnenej mysle“, v ktorej si nešťastne zamilovaní hlavní hrdinovia rozhodnú vymazať pamäť, aby sa nemuseli trápiť starými spomienkami. Hoci boli vedci úspešní, nepodarilo sa im zlé spomienky úplne vymazať.
V nedávnej štúdii publikovanej v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences podrobne opísali spôsob, ako oslabiť vybavovanie si negatívnych spomienok reaktiváciou novších, pozitívnych spomienok počas spánku.
Technika známa ako cielená reaktivácia pamäte nielenže znížila intenzitu negatívnych spomienok, ale tiež zvýšila nedobrovoľné vybavovanie si pozitívnych spomienok. „Zistili sme, že tento postup oslabil vybavovanie si averzívnych spomienok a tiež zvýšil nedobrovoľné vniknutie pozitívnych spomienok,“ píšu vedci v publikovanom článku.
Spánok ako kľúč
Spánok je veľmi dôležitý na to, aby sme si uložili a spracovali spomienky. Počas spánku, najmä v REM fáze, sa náš mozog zaoberá usporadúvaním informácií, ktoré sme nazbierali. Štúdie ukazujú, že takto sa nové zážitky lepšie spájajú so starými spomienkami, čo nám pomáha lepšie si ich pamätať.
Vedci inšpirovaní predchádzajúcim výskumom, ktorý ukázal, že aktivácia pozitívnych spomienok môže zlepšiť emocionálnu pohodu, sa zamerali na preskúmanie toho, či by sa pozitívne spomienky mohli použiť na „zasahovanie“ do starších, negatívnych počas spánku.
Niekoľkodňový experiment
V experimente, ktorý trval niekoľko dní, medzinárodný tím výskumníkov požiadal 37 účastníkov, aby priradili náhodné slová k negatívnym obrazom, a potom sa pokúsili preprogramovať polovicu týchto asociácií a „zasahovať“ do zlých spomienok.
Tím použil uznávané databázy obrázkov klasifikovaných ako negatívne alebo pozitívne. Prvý večer sa použili cvičenia na trénovanie pamäte, aby sa dobrovoľníci prinútili spájať negatívne obrázky s nezmyselnými slovami vymyslenými pre štúdiu. Nasledujúci deň, po spánku, aby si tieto spomienky upevnili sa vedci pokúsili spojiť polovicu slov s pozitívnymi obrazmi v mysliach účastníkov.
Počas druhej noci spánku účastníkom experimentu prehrávali nahrávky nezmyselných slov počas fázy spánku bez rýchleho pohybu očí (NREM). O tejto fáze je známe, že je dôležitá pre ukladanie pamäte. Aktivita mozgu bola monitorovaná pomocou elektroencefalografie, ktorá sleduje elektrické signály v mozgu. To im umožnilo zabezpečiť, aby účastníci zostali v správnej fáze spánku na opätovnú aktiváciu pamäte.
Negatívne spomienky zmiešané s pozitívnymi si vedeli vybaviť ťažšie
Ukázalo sa, že theta vlny v mozgu, spojené so spracovaním emocionálnej pamäte, sa prudko zvýšili v reakcii na signály zvukovej pamäte a boli výrazne vyššie, keď sa použili pozitívne signály.
Prostredníctvom dotazníkov nasledujúci deň a o niekoľko dní potom výskumníci zistili, že dobrovoľníci boli menej schopní vybaviť si negatívne spomienky, ktoré boli zmiešané s pozitívnymi. Pri týchto slovách sa im v hlave vynorili skôr pozitívne spomienky ako tie negatívne a pozerali sa na ne s pozitívnejšou emocionálnou zaujatosťou.
„Neinvazívny spánkový zásah tak môže zmeniť averzívnu spomienku a afektívne reakcie. Celkovo môžu naše zistenia ponúknuť nové poznatky relevantné pre liečbu patologického alebo traumatického pamätania,“ píšu vedci.
Štúdia ma svoje medze
Zatiaľ čo výsledky sú sľubné, štúdia má niekoľko obmedzení. Jedným z kľúčových obmedzení je, že emocionálne spomienky použité v experimente boli umelo vytvorené v laboratórnom prostredí a nemusia úplne zachytiť zložitosť traumatických zážitkov v reálnom živote.
Nakoniec, prenesenie týchto zistení do klinickej praxe bude vyžadovať starostlivé zváženie. Pre jednotlivcov s ťažkou traumou nemusí byť zavedenie pozitívnych spomienok na rušenie vždy uskutočniteľné a musia sa riešiť etické dôsledky zámernej zmeny spomienok.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences