Prezidentka chce Slovensko naučiť, ako triediť pravdu od hoaxov. Sama sa často stáva objektom klamstiev

Denne prijímame kvantum informácií, v ktorých sa dokáže bežný človek jednoducho stratiť. Sociálnym priestorom tak často kolujú nepravdy a hoaxy, ktoré môžu byť nebezpečné.

Boj s dezifnormáciami, ktoré už mesiace dostávajú pandemickú situáciu na Slovensku na kolená, zobrala naša prezidentka do vlastných rúk. Sociálne siete sú plné klamstiev a dezinformácií, otvára Zuzana Čaputová už druhú časť jej seriálu Mysli s hlavou štátu: „Viem o čom hovorím, pretože sama som objektom týchto klamstiev.“

Klamstvá sa šíria rýchlejšie než pravdy

Prezidentka poznamenáva, že v bode, kedy sa nepravdy dostanú do obehu, je už náročné ich zastaviť. Klamstvá sa podľa výskumu MIT šíria až šesťkrát rýchlejšie ako bežné správy.

Podľa jej slov existuje na svete aj Slovensku množstvo médií, ktoré sa tvária ako seriózne. A zatiaľ čo môžu verejnosti dávať aj informácie, ktoré fakticky sedia, podať ich môžu manipulatívne: „Vo výsledku je ich interpretácia nepravdivá.“

Na Slovensku však máme zároveň množstvo kvalitných novinárov aj médií, ktorí robia svoju prácu poctivo. „Preto je veľmi dôležité v dnešnej dobe vedieť rozlíšiť pravdivé a úplné kvalitné informácie od tých ostatných, ktoré nás zavádzajú,“ hovorí Zuzana Čaputová.

Akýmsi novinárom je dnes už každý

Druhý diel seriálu z dielne prezidentskej kancelárie je venovaný práve médiám. Situáciu v ňom približuje investigatívna novinárka Zuzana Petková, ktorá hovorí o tom, ako preniesť základné novinárske návyky do bežného používania sociálnych sietí.

Hoaxy a dezinformácie sa svetom šíria jednoducho aj preto, že z nás sociálne siete urobili všetkých novinárov: „Každý z nás dnes môže rozhodovať o tom, aké videá a články si ľudia v našom okolí pozrú a prečítajú.“

Stalo sa tak však bez toho, aby niekto používateľov sociálnych sietí naučil aspoň základy novinárskej práce. Pri nej je totiž dôležité pracovať so zdrojmi a informácie je potrebné overovať a vyhodnocovať, čo mnohí „novinári zo sociálnych sietí“ nerobia. Často tak šíria nepodložené informácie, ktoré môžu byť nebezpečné.

„Keby som zverejňovala všetko, čo sa ku mne dostane, asi by som sa doteraz ťahala po súdoch,“ hovorí Zuzana Petková.

K správam, ktoré si neoveríš, pristupuj ako k neovereným

Na internete sa často stretávame s veľmi silnými a emotívnymi informáciami, no nie každá z nich musí byť rovnako aj pravdivá. Ak napríklad na Facebooku narazíš na dychberúcu novinku, over si profil človeka, ktorý správu zverejnil. Ak ho nepoznáš, pátraj po pôvodnom zdroji. Informácie sa často šíria zdieľaním, a preto by to nemuselo byť náročné.

Ak správu nezdieľal niekto, koho poznáš, ako napríklad známy odborník, a nevieš tak sám posúdiť jeho dôveryhodnosť, považuj správu radšej za podozrivú a over si ju. Vieš tak urobiť napríklad hľadaním cez prehliadač Google, kam zadáš kľúčové slová. Celý proces, aj s názornými ukážkami, je podrobnejšie rozobraný vo videu.

Niekedy sa správa zo sociálnej siete overuje jednoducho a zaberie ti to len pár sekúnd. V iných prípadoch však môže celý proces trvať omnoho dlhšie.

Ak sa ti nechce obetovať čas tomu, že si budeš neoverené správy z neoverených zdrojov overovať, tak k nim ako k neovereným aj pristupuj a nešír ich. O pravdivosti správy nenapovedá ani počet reakcií naň.

Dôveryhodné, seriózne médium spoznáš tak, že na ich webe jednoducho narazíš na informácie o majiteľoch, ako aj samotnej redakcii. Pri každom článku by si mal určite nájsť meno autora a aj zdroje, z ktorých čerpá. Seriózne médiá sa tiež vyhýbajú používaniu šokujúcich a bombastických nadpisov, dodáva Petková.