Prezidentka podpísala Ficov rozpočet. Chce ho ale napadnúť na Ústavnom súde

Prezidentka SR Zuzana Čaputová dnes podpísala štyri zákony. Je medzi nimi aj takzvaný konsolidačný balíček. Tým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, píše SITA.

Zmeny sa dotknú viacerých oblastí. Celková lex konsolidácia sa skladá z osemnástich opatrení a dosahuje sumu takmer dve miliardy eur. Vláda Roberta Fica zvyšuje dane pre Slovnaft, spotrebné dane na tabak a tvrdý alkohol, zníži príspevok do druhého piliera z 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy, či o jeden percentuálny bod zvýši zdravotné odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov.

Čaputová však zvažuje, že podanie zákona o štátnom rozpočte posunie na Ústavný súd, informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec. Podľa stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť totiž vznikla neistota ohľadom súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti.

„Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojim významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext,“ napísal hovorca.

Čaputová hovorí, že už dlho žijeme v období, počas ktorého sa verejné zdroje míňajú okrem iného aj na nesystémové plošné opatrenia. Deje sa tak vo veľkých objemoch a zhoršuje sa dlhodobá udržateľnosť financií.

VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze

Pripomenula, že slovenské verejné financie zostanú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, aj ak nová vláda splnení všetky rozpočtové ciele, ktoré si nastavila do roku 2026.

„Stanovisko Ústavného súdu by tak podľa nej mohlo byť dôležitou správou nielen pre túto a ďalšie vlády, ale hlavne pre budúce generácie, ktoré bez zásadnej zmeny prístupu k dlhodobej udržateľnosti takmer isto vyprevádzame na grécku cestu,“ dodal Strižinec.

Na druhej strane prinášame prehľad zdražovania. Slováci sa pre nový rozpočet musia pripraviť na výrazne vyššie ceny či dane. Mladí prídu o desaťtisíce eur v sporení na dôchodok >>>

Deň Ústavy SR, ktorý pripadá na 1. september, zostane štátnym sviatkom, ale nebude už dňom pracovného pokoja. Zákon tiež obsahuje zavedenie bankovej dane, vyššie dane na dividendy, či opätovné zavedenie daňových licencií pre právnické osoby.

Medzi opatreniami je aj zrušenie zníženej 10-percentnej sadzby DPH na alkohol v reštauráciách. Sadzba sa od budúceho roka zvýši na 20 percent.

Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií tak budú aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Mladší pracujúci tak v sporení prídu o desaťtisíce eur, písali sme.

Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku budúceho roka trvale zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.

PREHĽAD: Zníženie odvodu do druhého piliera vezme mladým desaťtisíce eur. Vypočítaj si, o koľko prídeš

Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. V budúcom roku tak Sociálna poisťovňa týmto krokom získa takmer 365 miliónov eur, v roku 2025 takmer 462 miliónov eur a v roku 2026 takmer 497 miliónov eur.

Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová.

Zvýšenie sadzieb na zdravotné poistenie sa však bude uplatňovať len štyri roky, a to od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027. Pôjde totiž len o prechodné opatrenie na stabilizáciu verejných financií. Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO od januára budúceho roka stúpne z pôvodne plánovaných 91,28 eura na 97,80 eura, teda o 6,52 eura mesačne.

Zdanenie bánk

Celkové zdanenie bánk bude od budúceho roka podstatne vyššie, ako je tomu doteraz. Pôvodne zamýšľaný bankový odvod sa však stane súčasťou regulovaného odvodu. Cieľom súčasnej vlády je zabezpečiť, aby sa banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Efektívna daňová sadzba bude dokopy podľa rezortu financií 45 %. Regulovaný odvod pre banky spolu s daňou z príjmu tak dosiahnu v budúcom roku 580 mil. eur.

Obľúbený reťazec Okay je na predaj. Má veľké finančné problémy

Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 % zo základu dane sa nebude vzťahovať na alkohol podávaný v gastro prevádzkach. Na alkohol podávaný v gastre sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 %. Ide o jedno z opatrení z konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica, ktoré schválil parlament. Štátu to prinesie ročne 27 miliónov eur.

Sadzba dane na lieh a tabak

Zvýši sa tiež základná sadzba spotrebnej dane na lieh. Sadzba stúpne o niečo vyše 6 percent, zo 130 percent na 138 percent. Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Toto opatrenie štátu prinesie 17,9 milióna eur. Zvýšenie spotrebnej dane sa nebude vzťahovať na pivo a víno.

Konsolidačný balíček obsahuje aj zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Sadzba dane z tabaku, bezdymových tabakových výrobkov a cigariet stúpne k 1. februáru budúceho roka.

VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze

Vláda umožní o mesiac dlhší dopredaj tabakových výrobkov v maloobchode tak, aby tomuto segmentu nevznikli neprimerane vysoké náklady pre potrebu následného ničenia nepredaných tabakových výrobkov. Tým sa zároveň zabezpečí plynulejší prechod na novú vyššiu sadzbu dane z tabakových výrobkov.

Stúpne aj zrážková daň z dividend, a to zo 7 percent na 10 percent. Vláda Roberta Fica tiež opäť zavádza minimálnu daň z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane závisí od ročného obratu. Minimálna daň dosiahne od 340 eur pri ročnom obrate firmy do 50-tisíc eur do 3 840 eur pri ročnom obrate nad 500-tisíc eur.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska