Prezidentka vstupuje na filmové plátno: Mala som chuť kričať. Divák zažije chaos, stres a pnutie (RECENZIA)
- Do kín mieri film o prezidentke Zuzane Čaputovej
- Tvorcovia sa pozreli na celých 5 rokov jej mandátu
- Prezidentka hovorí o nádeji, slušnosti a cti

- Do kín mieri film o prezidentke Zuzane Čaputovej
- Tvorcovia sa pozreli na celých 5 rokov jej mandátu
- Prezidentka hovorí o nádeji, slušnosti a cti
Z celkovo 352 hodín natočeného materiálu dokázal režisér Marek Šulík so strihačkou Janou Vlčkovou vybrať to najdôležitejšie, vtesnať do prijateľnej dĺžky a ešte porozprávať príbeh. Prezidentka, ako už názov napovedá, je časozberným dokumentom o našej prvej prezidentke, ktorý mohol vzniknúť aj vďaka producentke filmu Barbare Janišovej Feglovej.
Režisér mal skutočne fantastický nápad. Rozhodol sa pozrieť sa na prvú ženskú prezidentku našej republiky. Obrovským šťastím preňho, ale vo výsledku aj pre diváka, je prítomnosť samotnej protagonistky. Elektrizujúca aura, s ktorou pani Zuzana Čaputová dokázala celých 5 rokov prezentovať Slovensko, je jej vlastnou náturou.
Je nádherné, že už v prvých minútach začne divák pociťovať radosť a istú nádej. Podobne, ako tomu bolo vo volebnú noc roku 2019, keď sa mnohí po víťazstve pani Čaputovej opätovne nadýchli. Presvedčiť sa o tom môžeš na vlastné oči už 31. októbra v slovenských kinách.

Slovenská Diana
„Prelomové momenty politického aj osobného života prezidentky Zuzany Čaputovej. Ako sa rodia rozhodnutia z pozície hlavy štátu a formuje budúcnosť krajiny? Vnútorné boje, rozhodujúce chvíle v prezidentskom úrade aj odhodlanie čeliť výzvam súčasnej politiky popri ochrane svojich hodnôt. Intímny portrét ženy, ktorá sa usiluje vniesť ľudský a otvorený prístup do tradične mužského súťaživého sveta vrcholovej politiky, a pritom zvládnuť ťažké osobné životné výzvy.“
Takto znie oficiálny popis filmu Prezidentka. A je nutné povedať, že je presný. Áno, divák sleduje 5 rokov mandátu Zuzany Čaputovej a jej profesijné, ale aj súkromné boje. Ale vo výsledku sa díva aj na celkový stav politiky či spoločenskej klímy našej krajiny.
Aj napriek tomu, že vo filme je citeľný istý politický názor autora, musím podotknúť, že to nie je prípad samotnej protagonistky. Film Prezidentka len potvrdzuje, že Zuzana Čaputová sa ujala svojho mandátu s najväčšou mierou zodpovednosti, že pre ňu v rozhodovaní neexistovala pravá či ľavá, ale česť a spravodlivosť.
Taktiež je z plátna citeľné, že pani Čaputová bola a je slovenská Diana. Teda tak, ako je Diana princeznou ľudí, sa stala Zuzana Čaputová prezidentkou ľudí.
Viac ako hlava štátu
Šulík v malých detailoch odkrýva to, ako je skutočne náročné pôsobiť na takom vysokom poste a stále ostať človekom. Alebo skôr, ako byť človekom a zároveň aj politickou ikonou. Či už je to pohľad na prejav pani prezidentky s vyzutými lodičkami, jej stretnutie s pápežom počas toho, ako jej zomieral otec, alebo cesta autom prechádzajúc okolo pískajúceho davu bez toho, aby pani Čaputová čo i len mrkla.
Ako film pokračuje, reflektuje prácu pani prezidentky, ale aj celkovú spoločensko-politickú atmosféru Slovenska. Divák začne zažívať chaos, stres a pnutie rovnako, akoby sa to dialo znova. Podobne ako prezidentka, tak aj my cítime politickú nevraživosť, ľudskú nenávisť, smútok, ale i radosť.
Vďaka intímnym obrazom a pohľadu na pani prezidentku, ktorá sa v každej situácii snaží zachovať chladnú hlavu, sa začneme pýtať samých seba: Ako by som reagovala ja?
Sama som sa pristihla pri tom, ako som v mnohých momentoch mala chuť kričať, nadávať či plakať. Bolo skutočne ťažké udržať tieto emócie na uzde, a to sa pritom na mňa nedívalo 5 miliónov ľudí. Nesledovali každý môj krok a nečakali na neúspech, ako to v prípade pani prezidentky bolo.
Šulíkovi sa podarilo priblížiť Zuzanu Čaputovú nielen ako politickú osobnosť, ale najmä ako silného človeka. Vidíme ju plakať, strachovať sa o zdravie dcéry, no zároveň byť hrdou občiankou našej krajiny, vľúdnou ženou a hlavne matkou. Pretože ako z filmu môžeme vidieť, práve rola matky je pre ňu najdôležitejšia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Výsledný film vnímam ako autorovu výpoveď o časti udalostí, pri ktorých bol blízko. Samozrejme, žiadny film nemôže postihnúť životnú realitu v celej jej šírke a hĺbke, a obzvlášť v turbulentných rokoch, ako predstavoval môj mandát. Režisér si zvolil svoj prístup a vybral deje a príbehy, ktoré zobrazujú možno tú temnejšiu časť reality, a tak môže film vyzerať depresívne. Občas umelecký prístup znamenal aj posun v čase, napríklad keď v závere filmu hovorím o neistote, pričom je to výpoveď ešte z roku 2019 potom, ako som sa dozvedela diagnózu mojej dcéry. Rešpektujem prístup autora, musím však dodať, že realita bola širšia a pestrejšia. Obsahovala aj veľa pozitívnych vecí, ľudí, javov. Aj takých, ktoré dávajú väčšiu nádej.“ – Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová ako inšpirácia
V neposlednom rade nám Prezidentka ukazuje, že počas svojho mandátu bola Zuzana Čaputová rozvážnou, uvažujúcou hlavou štátu, ktorá sa k svojim povinnostiam stavala zodpovedne a spravodlivo. Počas svojho pôsobenia vážila každé jedno slovo, hlboko premýšľala nad svojimi činmi a neustále si spytovala svoje konanie s tým, čo jej príde ľudsky správne.
Diváci vďaka filmu dostanú aspoň kúsok z toho, kým vo vnútri pani Čaputová je. Jej pohľad na mnohé náročné situácie dokáže človeka povzbudiť k mysleniu. K tomu, že môže byť neustále lepšie, že slušnosť a ľudskosť existuje.
Zároveň dostane divák aj odporúčanie na knihu Tao Te ťing, ktorá pre pani Čaputovú znamená svojím posolstvom veľa. „Tá kniha ma nesmierne ovplyvnila. Je tam veľa krásnych princípov. Krásne tam popisuje vodu. Vodu, ktorá sa zdá byť mäkká, poddajná, uhýbavá, ale zároveň konzistentná a tou vytrvalosťou dokáže podmyť aj skalu, odznie vo filme.“
Myslím si, že Prezidentka je skutočne obohacujúci film. Tých, ktorí stratili nádej, povzbudí. Tých, ktorí netušia, ako sa veci na Slovensku majú, informuje. A verím, že dokáže ovplyvniť aj ľudí, u ktorých si samotná prezidentka Zuzana Čaputová dôveru nezískala. Práve vďaka tomuto filmu sa totiž k nej môžu priblížiť ako človek k človeku. Žiadna falošná politická pozlátka tu totiž nie je.
To, či na film prídeš, však po slovách exprezidentky nechám na teba. „Uvedomila som si, že aj keď je niekto pomerne blízko udalostiam, môže ich vnímať veľmi subjektívne, teda cez seba. V informačnom pretlaku, ktorým sme obklopení, potom pri pohľade na politiku zvonku nie je možné vnímať celú šírku tém, udalostí, motívov a ani dôvodov, ktoré im predchádzali. Vnímanie politiky každým z nás tak zrejme vždy bude iba jedným výsledkom reality,“ odpovedala Zuzana Čaputová na otázku, či potom, ako videla film, objavila niečo nové o sebe.
Exkluzívna ukážka z filmu
Čítajte viac z kategórie: Kultúra
Zdroj: TS/Bohuš Mäsiarčik