Prezidentka vstupuje na filmové plátno: Mala som chuť kričať. Divák zažije chaos, stres a pnutie (RECENZIA)

30. októbra 2024 o 19:40

Do kín mieri film o prezidentke Zuzane Čaputovej
Tvorcovia sa pozreli na celých 5 rokov jej mandátu
Prezidentka hovorí o nádeji, slušnosti a cti

Záber na Zuzanu Čaputovú z filmu Prezidentka Hitchhiker Cinema

Do kín mieri film o prezidentke Zuzane Čaputovej
Tvorcovia sa pozreli na celých 5 rokov jej mandátu
Prezidentka hovorí o nádeji, slušnosti a cti

Šulík v malých detailoch odkrýva to, ako je skutočne náročné pôsobiť na takom vysokom poste a stále ostať človekom. Alebo skôr, ako byť človekom a zároveň aj politickou ikonou. Či už je to pohľad na prejav pani prezidentky s vyzutými lodičkami, jej stretnutie s pápežom počas toho, ako jej zomieral otec, alebo cesta autom prechádzajúc okolo pískajúceho davu bez toho, aby pani Čaputová čo i len mrkla.

Ako film pokračuje, reflektuje prácu pani prezidentky, ale aj celkovú spoločensko-politickú atmosféru Slovenska. Divák začne zažívať chaos, stres a pnutie rovnako, akoby sa to dialo znova. Podobne ako prezidentka, tak aj my cítime politickú nevraživosť, ľudskú nenávisť, smútok, ale i radosť.

Vďaka intímnym obrazom a pohľadu na pani prezidentku, ktorá sa v každej situácii snaží zachovať chladnú hlavu, sa začneme pýtať samých seba: Ako by som reagovala ja?

Sama som sa pristihla pri tom, ako som v mnohých momentoch mala chuť kričať, nadávať či plakať. Bolo skutočne ťažké udržať tieto emócie na uzde, a to sa pritom na mňa nedívalo 5 miliónov ľudí. Nesledovali každý môj krok a nečakali na neúspech, ako to v prípade pani prezidentky bolo.

Šulíkovi sa podarilo priblížiť Zuzanu Čaputovú nielen ako politickú osobnosť, ale najmä ako silného človeka. Vidíme ju plakať, strachovať sa o zdravie dcéry, no zároveň byť hrdou občiankou našej krajiny, vľúdnou ženou a hlavne matkou. Pretože ako z filmu môžeme vidieť, práve rola matky je pre ňu najdôležitejšia.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Film Expanded (@film.expanded)

„Výsledný film vnímam ako autorovu výpoveď o časti udalostí, pri ktorých bol blízko. Samozrejme, žiadny film nemôže postihnúť životnú realitu v celej jej šírke a hĺbke, a obzvlášť v turbulentných rokoch, ako predstavoval môj mandát. Režisér si zvolil svoj prístup a vybral deje a príbehy, ktoré zobrazujú možno tú temnejšiu časť reality, a tak môže film vyzerať depresívne. Občas umelecký prístup znamenal aj posun v čase, napríklad keď v závere filmu hovorím o neistote, pričom je to výpoveď ešte z roku 2019 potom, ako som sa dozvedela diagnózu mojej dcéry. Rešpektujem prístup autora, musím však dodať, že realita bola širšia a pestrejšia. Obsahovala aj veľa pozitívnych vecí, ľudí, javov. Aj takých, ktoré dávajú väčšiu nádej.“ – Zuzana Čaputová

Zuzana Čaputová ako inšpirácia

V neposlednom rade nám Prezidentka ukazuje, že počas svojho mandátu bola Zuzana Čaputová rozvážnou, uvažujúcou hlavou štátu, ktorá sa k svojim povinnostiam stavala zodpovedne a spravodlivo. Počas svojho pôsobenia vážila každé jedno slovo, hlboko premýšľala nad svojimi činmi a neustále si spytovala svoje konanie s tým, čo jej príde ľudsky správne.

Diváci vďaka filmu dostanú aspoň kúsok z toho, kým vo vnútri pani Čaputová je. Jej pohľad na mnohé náročné situácie dokáže človeka povzbudiť k mysleniu. K tomu, že môže byť neustále lepšie, že slušnosť a ľudskosť existuje.

Zároveň dostane divák aj odporúčanie na knihu Tao Te ťing, ktorá pre pani Čaputovú znamená svojím posolstvom veľa. „Tá kniha ma nesmierne ovplyvnila. Je tam veľa krásnych princípov. Krásne tam popisuje vodu. Vodu, ktorá sa zdá byť mäkká, poddajná, uhýbavá, ale zároveň konzistentná a tou vytrvalosťou dokáže podmyť aj skalu, odznie vo filme.“

Myslím si, že Prezidentka je skutočne obohacujúci film. Tých, ktorí stratili nádej, povzbudí. Tých, ktorí netušia, ako sa veci na Slovensku majú, informuje. A verím, že dokáže ovplyvniť aj ľudí, u ktorých si samotná prezidentka Zuzana Čaputová dôveru nezískala. Práve vďaka tomuto filmu sa totiž k nej môžu priblížiť ako človek k človeku. Žiadna falošná politická pozlátka tu totiž nie je.

To, či na film prídeš, však po slovách exprezidentky nechám na teba. „Uvedomila som si, že aj keď je niekto pomerne blízko udalostiam, môže ich vnímať veľmi subjektívne, teda cez seba. V informačnom pretlaku, ktorým sme obklopení, potom pri pohľade na politiku zvonku nie je možné vnímať celú šírku tém, udalostí, motívov a ani dôvodov, ktoré im predchádzali. Vnímanie politiky každým z nás tak zrejme vždy bude iba jedným výsledkom reality,“ odpovedala Zuzana Čaputová na otázku, či potom, ako videla film, objavila niečo nové o sebe.