Prezidentské voľby v USA: Boj Harrisovej a Trumpa vrcholí, prieskumy ukazujú jednoznačný trend

Už o pár dní sa dozvieme meno nového amerického prezidenta. Budúci utorok (5. novembra) si Američania zvolia hlavu štátu.

Aj keď sa hovorí o masívnej podpore Kamaly Harrisovej, posledné prieskumy ukazujú, že viceprezidentka môže mať veľký problém, čo si môžeš prečítať aj v našej reportáži z kľúčového štátu Pensylvánia. 

Nejednoznačné výsledky

Aj keď má Kamala Harrisová celoštátny náskok v priemere 1,4 %, situácia nie je taká jednoduchá. Na to, aby Harrisová vyhrala, potrebuje získať 270 voliteľov, čiže musí vyhrať aj v štátoch, ktoré tradične nie sú väčšinovo ani republikánske, ani demokratické. Práve výhra v týchto štátoch rozhodne o tom, kto bude prezidentom. 

Portál Wealth na sociálnej sieti informuje, že bývalý prezident Donald Trump vedie aktuálne pred Kamalou Harrisovou vo všetkých siedmich kľúčových štátoch. Odvolávajú sa pritom na údaje zo spravodajskej obchodnej platformy Polymarket. Menovite ide o štáty Georgia, Wisconsin, Nevada, Michigan, Pensylvánia, Arizona a Severná Karolína. Dáta, ktoré by však toto tvrdenie potvrdili, však nepriložili.

Aj iné prieskumy ale potvrdzujú, že voľby budú mimoriadne tesné a Trump získava pôdu pod nohami. Obaja kandidáti ale dosahujú výsledky na úrovni štatistickej odchýlky. 

Reportáž z kľúčového štátu USA, ktorý rozhodne voľby. Nálada v Pensylvánii ukazuje, že Harrisová má problém

Podľa portálu 538, ktorý zverejňuje prieskumy a vytvára ich priemer, Harrisová priemerne vedie aktuálne v troch štátoch: Michigane s 0,8 % a vo Wisconsine s 0,4 % a v Nevade 0,1 %. Trump vedie v Pensylvánii s veľmi jemným náskokom 0,2 %, ďalej v Severnej Karolíne s 1 % náskokom, v Georgii s 1,8 %. Najvýraznejší náskok má v Arizone 2,2 %.

Všetko sú to ale výsledky v rámci štatistickej odchýlky, čiže výhra ani jedného kandidáta nie je vylúčená.

Politológovia v tom majú jasno

Predikciu, že americké prezidentské voľby rozhodnú výsledky v siedmich kľúčových štátoch, potvrdili aj odborníci. Zatiaľ čo väčšina USA má jasno v tom, či podporí demokratov alebo republikánov, v týchto nerozhodnutých štátoch to môže dopadnúť akokoľvek. Kanadský politológ Matthew J. Lebo upozorňuje na špecifickú situáciu. Vyjadrenia sprostredkovala TASR.

„Tu už takmer neexistujú voliči, ktorí by sa rozhodli prejsť od jedného kandidáta k druhému. Mnohí sú však na pomedzí toho, či hlasovať vôbec pôjdu alebo nie. Zvíťazí preto ten kandidát, ktorý ich dokáže presvedčiť, aby mu odovzdali hlas,“ vysvetlil Lebo.

Florida, ktorá bola dlho považovaná za neistý štát, sa už pevne prikláňa k republikánom, komentujú politológovia. „Swing states sú už z definície štáty, ktoré v nedávnej histórii volili kandidátov oboch strán, preto sú v nich výsledky (predvolebných) prieskumov také tesné,“ ozrejmil Jungwirth.

Kto vyhrá v Pensylvánii, vyhrá voľby

Osobitné postavenie majú štáty Nebraska a Maine, kde sa voliči neprideľujú systémom „víťaz berie všetko“. Zaujímavým trendom je aj rastúci počet tzv. „split votes“, kde voliči v prezidentských a senátnych voľbách podporujú kandidátov z rôznych strán.

„Nedávne prieskumy z kľúčových štátov ukázali, že o výsledku môžu rozhodnúť dokonca desaťtisíce voličov, aj preto vidíme, že volebné štáby na oboch stranách vyvíjajú takú intenzívnu aktivitu práve tam,“ priblížil Jungwirth.

Reportáž z kľúčového štátu USA, ktorý rozhodne voľby. Nálada v Pensylvánii ukazuje, že Harrisová má problém

Jednoznačne si myslí, že voľby môže rozhodnúť aj pár kľúčových štátov. „Pokiaľ (demokratka) Kamala Harrisová získa aspoň tri kľúčové štáty, v ktorých v roku 2020 vyhral (americký prezident) Joe Biden – Wisconsin, Michigan a Pensylvániu –, stane sa prezidentkou. Pokiaľ získa tieto tri štáty (republikán) Donald Trump tak ako v roku 2016, stane sa znovu prezidentom on,“ doplnil kanadský politológ.

Kľúčovou výzvou pre Trumpa bude presvedčiť voličov o svojej schopnosti riešiť ekonomické problémy a infláciu. Harrisová musí ukázať vlastnú politickú víziu a nielen nadviazať na Bidenovu agendu. Jej pozícia môže byť ohrozená najmä v Michigane, kde jej postoj ku konfliktu v Pásme Gazy môže odradiť početnú arabsko-americkú komunitu, dodávajú odborníci.

„Dovolím si tvrdiť, že ten, kto zvíťazí v Pensylvánii, vyhrá aj Biely dom… Nedovolím si ale odhadnúť výsledok,“ vyhlásil Jungwirth.

Prečo začal exprezident konšpirovať

Politológ Jakub Lysek z Univerzity Palackého v Olomouci vysvetľuje pre TASR, ako sa líšia volebné preferencie v rôznych častiach USA. Zatiaľ čo východné a západné pobrežie tradične podporuje demokratov, republikáni dominujú v štátoch Stredozápadu. Demokratickí kandidáti nachádzajú svojich priaznivcov prevažne v mestských oblastiach, kým republikáni získavajú podporu na vidieku a predmestiach.

Zopakoval, že kľúčovú úlohu v nadchádzajúcich voľbách zohrávajú takzvané swing states. V týchto štátoch očakáva tesný súboj medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom, pričom prieskumy v minulosti podhodnotili Trumpovu podporu. Americký volebný systém ponúka občanom možnosť predčasného hlasovania, či už osobne alebo poštou. Túto možnosť využil aj súčasný prezident Joe Biden.

Streľba v bratislavských Rusovciach: Polícia na mieste zaisťuje stopy

„Je mýtus myslieť si, že hlasovanie poštou niečo zmení; v niektorých štátoch sa takýmto spôsobom volí už 200 rokov,“ poznamenal. Trump sa podľa neho snaží osloviť rôzne skupiny voličov špecifickou stratégiou.

Nábožensky založených Afroameričanov priťahuje svojimi postojmi k interrupcii, zatiaľ čo mužov z menšinových komunít oslovuje dominantným vystupovaním. Demokrati si tradične udržiavajú silnú podporu medzi ženami a menšinovými komunitami.

„Pred štyrmi rokmi voľbu poštou spolitizoval Donald Trump, ktorý asi úprimne netušil, ako hlasovanie funguje. Asi si myslel, že keď zavolá guvernérovi Georgie Brianovi Kempovi, tak mu nájde nejaké stratené hlasy. Preto začal konšpirovať proti hlasovaniu poštou a cez dezinformačné weby sa to dostalo aj k nám do Česka a na Slovensko,“ uzavrel Lysek.