Pribudlo 2 130 prípadov. „Posilňováky“ nie sú v dlhodobom horizonte riešenie, boja sa vedci

Za sobotu 8. januára pribudlo na Slovensku 2 130 prípadov koronavírusu zistených prostredníctvom PCR testov. Na svojej internetovej stránke o tom informuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Pribudlo taktiež 29 úmrtí na ochorenie COVID-19.

Celkovo bolo v sobotu vykonaných 9 378 PCR testov a ďalších 9 441 antigénových testov, z ktorých bolo 254 pozitívnych, informuje portál korona.gov. Pozitivita PCR testov je 22,71 % a pozitivita Ag testov 2,69 %. Podiel pozitívnych PCR a Ag testov plne zaočkovaných osôb je 0,49 %. Pribudlo 2 518 zaočkovaných osôb prvou dávkou a 2 117 plne zaočkovaných osôb.

Počet hospitalizovaných sa nezmenil, v nemocniciach tak leží celkovo 2 124 pacientov s ochorením Covid-19 alebo s podozrením naň, z ktorých nie je úplne zaočkovaných 82,7 %. Na jednotke intenzívnej starostlivosti máme 422 pacientov a 211 pacientov je na pľúcnej ventilácii. 

Izrael začal s podávaním štvrtej dávky v poradí

Mnohé krajiny sveta, podobne ako Slovensko, začali podávať takzvaný „booster shot“, tretiu dávku vakcíny. V Izraeli začali kvôli rýchlo šíriacemu sa variantu omikron podávať ďalšiu posilňujúcu dávku, a teda už štvrtú v poradí.

Americkí odborníci si preto položili otázku, či je večné posilňovanie účinnou a dlhodobou stratégiou na riešenie nášho spoločného problému: koronavírusu. Ich odpoveď je celkom jednoznačná.

„Určite to nevyzerá na udržateľnú dlhodobú stratégiu,“ tvrdí Deeptha Bhattacharya, imunologička z univerzity v Arizone. Uviedla tak v rozhovore pre The New York Times.

Odborníčka vysvetľuje, že nejde len o lekársku účinnosť posilňujúcej vakcíny, ale aj o únavu verejnosti z témy očkovania. Dáta zo sveta naznačujú, že záujem o posilňujúce dávky je nižší.

Vedci konštatujú, že zvýšené hladiny protilátok stále nie sú úplnou zárukou proti infekcii variantom omikron a posilnená imunita z vakcíny môže byť len prechodná.

„Aj s takým množstvom protilátok je veľmi náročné vírus zastaviť na dlhú dobu,“ vysvetľuje virológ Shane Crotty z imunologického inštitútu v Kalifornii.

Na to, aby sa infekcii skutočne predišlo, musia byť posilňujúce dávky presne načasované podľa cirkulácie variantu v populácii. Mnoho ľudí, ktorí dostali posilňujúcu dávku napríklad začiatkom jesene, sú dnes voči omikronu aj tak zraniteľní, pretože posilnenie ich imunity už mierne ustúpilo.

Stále je však očkovanie treťou dávkou jediný dostupný prostriedok na boj s pandémiou, a to až do času, kým spoločnosti nevyvinú vakcínu prispôsobenú variantu omikron, na ktorej už vedecké tímy pracujú.

Štvrtú proti omikronu

Ako možné riešenie uvádzajú vedci vakcínu, ktorá je zameraná priamo na omikron a zameriava sa na časti vírusu, ktoré sa nevyvíjajú, tiež kombinovanie súčasných injekcií s nazálnymi alebo perorálnymi vakcínami, ktoré pomáhajú lepšie predchádzať infekcii blokovaním vstupu vírusu do tela a dlhšie čakanie medzi podávaním dávok, píše The Times of Israel.

„Nemá zmysel pokračovať v posilňovaní proti variantu, ktorý už nemáme,“ hovorí Ali Ellebedy, imunológ z washingtonskej univerzity v St. Louis.

Vedci tiež uviedli, že pre spoločnosť by malo väčší prínos, ak by sme zabezpečili zaočkovanie celého sveta, čo by spomalilo vznik nových variantov.

Takýto boj s pandémiou by bol účinnejší než ten, ktorý zvádzame v súčasnosti, a to, že bohaté krajiny ponúkajú stále ďalšie dávky vakcíny pre svojich obyvateľov.

Základom nádeje sú T-lymfocyty

Napriek faktu, že sa varianty koronavírusu menia, mutujú a niektoré z nich majú schopnosť sa určitým spôsobom vyhnúť vakcíne, očkovanie treťou dávkou či samotné očkovanie je stále podľa autorít potrebné. Imunita totiž nepozostáva len z protilátok ako takých, ale aj T-lymfocytov, resp. pamäťových buniek, ktorým by sa ani omikron vyhnúť nemal.

Koronavírusový variant omikron obsahuje vyšší počet mutácií než iné varianty SARS-CoV-2, a tak môže uniknúť protilátkam pochádzajúcim z očkovania či prekonania ochorenia COVID-19.

Avšak T-lymfocyty sú schopné imunitnej odpovede aj voči omikronu. Uvádza to najnovšia štúdia zverejnená v odbornom časopise Viruses, s ktorým spolupracujú virologické združenia z viacerých krajín, informuje TASR.

Na predmetnom výskume sa podieľali výskumníci z univerzít v austrálskom Melbourne a Hongkongu, píšu agentúry PA a DPA. Vedci analyzovali 1 500 epitopov (oblastí antigénu, kam sa viažu protilátky) koronavírusu SARS-CoV-2, ktoré dokázali rozoznať T-lymfocyty ľudí po prekonaní Covidu alebo očkovaní.

Výskumníci prišli k záveru, že omikron T-lymfocytom pravdepodobne neunikne. Podobné výsledky priniesli aj iné výskumy týkajúce sa T-lymfocytov.

„Na základe našich údajov predpokladáme, že imunitná odpoveď na úrovni T-lymfocytov vyvolaná napríklad vakcínami a posilňujúcimi dávkami bude chrániť aj proti omikronu podobne, ako sme to pozorovali pri iných variantoch. Myslíme si, že je to dobrá správa v celosvetovom boji proti omikronu,“ povedal jeden z vedúcich výskumu, profesor Matthew McKay z Melbournskej univerzity.

Podľa vedcov je najznepokojujúcejším aspektom šírenia variantu omikron veľké množstvo mutácií na hrotovej bielkovine, na ktorú sú zacielené existujúce vakcíny. Protilátky vyvolané vakcínami sa však v porovnaní s ostatnými variantmi javia byť menej účinnými proti omikronu.

Vedci v uvedenej štúdii tiež zistili, že epitopy rozpoznávané T-lymfocytmi ľudí, ktorí boli zaočkovaní alebo prekonali Covid, sú pri omikrone zmutované iba do 20 percent. Avšak ani v tomto prípade to neznamená, že tieto mutácie uniknú T-lymfocytom, zdôrazňujú.

Na záverečné dáta o účinnosti posilňujúcich dávok vakcíny proti omikronu si, zdá sa, bude svet musieť ešte nejaký čas počkať.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus