Priemerný Slovák robí 230 dní v roku len pre štát. Máme najvyššie daňové zaťaženie spomedzi okolitých krajín

Slovensko sa ocitlo v zovretí vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí ekonomický rast a odrádza od podnikania. Podľa najnovších výpočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika dosiahlo v roku 2023 celkové daňové bremeno alarmujúcu úroveň 63,07 % mzdových nákladov na priemerného zamestnanca. To v praxi znamená, že štát má pod kontrolou takmer dve tretiny odmeny určenej pre pracujúcich.

Deň daňového oslobodenia, symbolický moment, keď občania prestávajú pracovať pre štát a začínajú zarábať pre seba, pripadol v roku 2023 až na 20. augusta. Inými slovami – priemerný zamestnanec by musel odpracovať 230 dní len na zaplatenie daní. Táto situácia je o to znepokojujúcejšia, že daňové zaťaženie na Slovensku prevyšuje úroveň v susedných krajinách – je o 0,59 percentuálneho bodu vyššie než v Česku, o 0,82 oproti Rakúsku a o 1,11 v porovnaní s Poľskom.

Štruktúra daňového bremena: Kam idú naše peniaze?

Najväčšiu časť daňového bremena tvoria sociálne a zdravotné odvody, ktoré predstavujú 34,5 % mzdových nákladov. Za nimi nasleduje DPH s 8,4 % a daň z príjmov fyzických osôb so 7,5 %. Pre lepšiu predstavu – zamestnanec s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 430 eur znášal v minulom roku bremeno povinných platieb vo výške takmer 1 272 eur mesačne. Len 745 eur mesačne (36,93 % mzdových nákladov) predstavovalo nezdanenú hodnotu, ktorú si mohol dovoliť.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík upozorňuje na negatívne dôsledky: „Vysoké daňové bremeno v kombinácii s byrokraciou odrádza od ekonomickej aktivity a podnikania.“ S týmto názorom súhlasia aj mnohí ekonómovia, ktorí varujú pred dlhodobými následkami pre konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Hoci sa celkové daňové bremeno v roku 2023 mierne znížilo oproti predchádzajúcemu roku, trend za posledné desaťročie je znepokojujúci. Od roku 2014 vzrástlo o 2,7 percentuálneho bodu. Za toto obdobie sa daňové a odvodové príjmy zvýšili o 19,3 miliardy eur, zatiaľ čo verejné výdavky narástli až o 25,8 miliardy eur. Tento nesúlad medzi príjmami a výdavkami verejných financií vyvoláva obavy o dlhodobú udržateľnosť súčasného systému.

Odborník: Inflácia sa dá „poraziť“. Potrebuješ mať finančnú rezervu v konkrétnej výške

Čas na radikálne zmeny

Slovenské verejné financie sa ocitli v kritickej situácii. Dlh krajiny prudko rastie a riziková prirážka na slovenské štátne dlhopisy patrí k najvyšším v eurozóne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred hrozbou štátneho defaultu na dlhodobé záväzky po roku 2025, ak nedôjde k ozdraveniu verejných financií.

Napriek týmto varovným signálom vláda pokračuje v expanzívnej fiškálnej politike. Experti však upozorňujú, že ďalšie zvyšovanie daňového bremena by mohlo mať negatívny vplyv na ekonomický rast, prosperitu a slobodu občanov. Namiesto toho odporúčajú vláde prijať úsporné opatrenia a znižovať verejné výdavky.

„Bremeno ľudí povinnými platbami vo výške 63 % mzdových nákladov odoberá príliš veľkú časť vytvorených zdrojov bohatstva podnikateľskou činnosťou a zárobkov ľudí. Zároveň umožňuje politikom a technokratom rozhodovať o jej použití a presúvaní do činností podľa ich rozhodnutí. Posilňuje to ich moc a oslabuje ekonomický rast, prosperitu a slobodu ľudí,“ uviedli odborníci.

Situácia si podľa nich vyžaduje komplexný prístup a odvážne reformy. Medzi navrhované opatrenia patria zefektívnenie verejnej správy, eliminácia zbytočnej byrokracie, podpora inovácií a podnikania, ako aj reforma daňového systému s cieľom znížiť celkové daňové zaťaženie.

Niektorí ekonómovia argumentujú, že zníženie daňového bremena by mohlo paradoxne viesť k vyšším príjmom do štátneho rozpočtu prostredníctvom stimulácie ekonomickej aktivity a prilákania zahraničných investícií. Tento prístup, známy ako Lafferova krivka, však vyžaduje opatrné a premyslené zavedenie.