PRIESKUM: Čaputová v obľúbenosti „rozdrvila“ Pellegriniho. Česi ju hodnotia lepšie ako pápeža

Najlepšie hodnotenou zahraničnou političkou sa stala spolu s pápežom Františkom bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorú kladne vníma 68 % Čechov. Vyplýva to z júnového prieskumu českého analytického ústavu STEM.

Posunula sa dokonca o tri percentuálne body k lepšiemu oproti minulému roku. Aj vtedy sa však umiestnila na prvom mieste. Všeobecne sa názor Čechov na zahraničných politikov oproti minulému roku až tak nezmenil. Pohoršil si ale Izrael a Palestína.

Pellegrini až taký úspech nezožal

„K novému slovenskému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu česká verejnosť taká ústretová nie je: kladný názor naňho vyjadrilo 38 percent opýtaných,“ spresnili výskumníci zo STEM.

Nadpolovičnú väčšinu kladných hlasov dostal aj pápež František, a to 62 %. Nasledujú francúzsky prezident Emmanuel Macron (48 %), poľský prezident Andrzej Duda (45 %) a americký prezident Joe Biden (41 %).

Oproti minulému roku sa však mierne zmenil názor Čechov na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pozitívne ho vníma 38 % českých obyvateľov, minulý rok to bolo o 8 % viac.

Päťpercentný pokles je možné vidieť aj u dosluhujúceho britského premiéra Sunaka a nemeckého kancelára Scholza. Dlhodobo najnegatívnejšie vnímaným zahraničným politikom je ruský prezident Putin, ktorého podpora je rovnako ako minulý rok na úrovni 13 %.

PRIESKUM Globsecu: Viac ako 40 % Slovákov označilo „liberálnu demokraciu” za hrozbu

Najhoršie hodnotenou krajinou je Rusko

Česi majú dlhodobo najhorší vzťah spomedzi zahraničných krajín k Rusku. V prieskume mali hodnotiť krajinu podľa známok, kde najlepšou bola 1 a najhoršia 5. Rusko dostalo v hodnotení známku 3,9 rovnako ako minulý rok.

Naopak, najlepšie vnímajú Česi práve Slovensko, ktorému udelili známku 2. Rovnakú známku získalo po zaokrúhlení aj Švajčiarsko. Nasledovali Taliansko, Poľsko a Holandsko. Pozitívne hodnotia približne tri pätiny Čechov aj Dánsko, Nórsko, Kanadu, Švédsko, Chorvátsko a Veľkú Britániu.

Nad 50 % ľudí sa kladne stavia ešte k Slovinsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku a Japonsku. Okolo dvoch pätín populácie má dobrý vzťah k Maďarsku, USA, Litve a Taiwanu.

Nižšiu podporu už majú Srbsko (33 %), Izrael (29 %) a Turecko (26 %). Na aspoň štvrtinový podiel jednotiek a dvojok pri hodnotení už nedosiahli Čína (19 %), Rusko (15 %).

Pri Palestíne, ktorá sa umiestnila posledná aj pred rokom, sa znížil podiel ľudí, ktorí ju hodnotia „neutrálnou“ trojkou zo 41 % na 30 %. Podiel jednotiek a dvojok zostal podobný a narástol podiel štvoriek a pätiek (zo 44 na 58 %). 

Jednotkou alebo dvojkou ohodnotilo Slovensko 71 % ľudí, čo je o štyri percentuálne body menej než vlani. Naopak pribudlo Čechov, ktorí Slovensko oznámkovali štvorkou alebo päťkou. V celkovom hodnotení tak SR predbehlo Rakúsko.

Pri priemernom hodnotení zemí sa takmer vo všetkých prípadoch zmenili známky nanajvýš o desatinu bodu. Výnimkou sú však Palestína (zhoršenie o 0,3) a Izrael s Ukrajinou (zhoršenie o 0,2).

Oproti predchádzajúcemu roku však klesol podiel sympatií, ktoré pociťujú obyvatelia Česka k Ukrajine. V roku 2022 dalo Ukrajine známku 1 alebo 2 36 % respondentov. O rok neskôr to bolo 33 % a v tomto roku 29 %. Hodnoty sa tak vrátili takmer na úroveň spred začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.