PRIESKUM: Každý tretí Slovák si želá výhru Ukrajiny. Česi veria, že k nim doniesli čierny kašeľ

Tento mesiac to budú tri roky, čo sa svet pozerá na hrozivú vojnu na Ukrajine. Central European Digital Media Observatory (CEDMO), inštitúcia, ktorá sa zaoberá monitorovaním a analýzou dezinformácií a digitalizácie médií v strednej Európe, vydala v súvislosti s výročím vojny tematickú správu, takzvaný CEDMO Special Brief.

Dokument sa zameriava na vývoj postojov obyvateľov strednej Európy ku konfliktu a sumarizuje najčastejšie dezinformačné naratívy súvisiace s vojnou na Ukrajine v informačnom priestore strednej Európy, konkrétne v Poľsku, Českej republike a na Slovensku.

Po ruskom víťazstve najviac túžia Slováci

Podľa prieskumu CEDMO realizovaného v poslednom štvrťroku 2024 v Českej republike výskumnou agentúrou Median a na Slovensku a v Poľsku agentúrou IPSOS sa ukazuje, že na Slovensku prevláda podpora Ukrajiny, hoci v porovnaní s Poľskom a Českom je táto podpora nižšia.

Zatiaľ čo 68 % Poliakov vyjadruje podporu Ukrajine, v Česku je to 44 %, na Slovensku sa číslo zastavuje na 32 %. Naopak, túžba po ruskom víťazstve je na Slovensku najvyššia – 17 % respondentov vyjadrilo takúto preferenciu. Najmenej si prajú ruské víťazstvo obyvatelia Poľska, iba 4 %. V Českej republike vyjadrilo podporu Rusku 7 % opýtaných. 

„Vekovo túžia po víťazstve Ukrajiny v Českej republike najmä mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (62 %),“ vysvetľuje dátový analytik CEDMO Lukáš Kutil. „Podobne aj na Slovensku sú k víťazstvu Ukrajiny v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami najviac naklonení najmladší respondenti vo veku 16 – 24 rokov (56 %). Spomedzi poľských respondentov sú naopak k víťazstvu Ukrajiny najviac naklonení najstarší respondenti vo veku 65 a viac rokov (79 %),“ dodáva.

„Bidenova administratíva to urobila, pokúsili sa zabiť Putina,“ udrel novinár. Ruská duma žiada o preverenie

Väčšina Slovákov sa obáva, že by sa vojna mohla rozšíriť na ich územie

Zaujímavý je aj pohľad na túžbu ukončiť konflikt bez víťazov. Na Slovensku si to želá 33 % respondentov, čo opäť ukazuje na mierne preferencie voči ukončeniu vojny bez definitívneho víťazstva jednej zo strán. Tieto názory sa odrážajú v obavách o budúcnosť a eskaláciu konfliktu.

Až 58 % Slovákov vyjadruje strach, že vojna by sa mohla rozšíriť na územie Slovenska, čo poukazuje na stále prítomné obavy z bezprostrednej hrozby vojny.

Dezinformácie

Hlavné dezinformačné naratívy, ktoré existujú v slovenskom mediálnom priestore, sa často zameriavajú na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Mnohé z týchto falošných tvrdení sa snažia spochybniť ukrajinskú štátnosť a vyhlasujú, že Ukrajina je fašistický štát.

Tieto naratívy nielen, že polarizujú spoločnosť, ale zároveň podkopávajú dôveru iných krajín k Ukrajine a narušujú morálny základ medzinárodnej pomoci, ktorú Ukrajina potrebuje.

Na Slovensku sa tiež šíria dezinformácie o neúčinnosti sankcií voči Rusku, pričom sa obviňuje Ukrajina z nárastu cien energií.

Tento systém dezinformácií nie je ojedinelý a pripomína situáciu v iných stredoeurópskych krajinách, ako je Česká republika a Poľsko, ktoré čelí podobným problémom. Rôzne falošné naratívy, ako tvrdenia o obchodovaní s ľuďmi a orgánmi, taktiež zasahujú do verejného diskurzu.

53 % opýtaných Čechov verí, že Ukrajinci priniesli do Česka čierny kašeľ

Podľa zistení CEDMO, ktoré skúma aj dosah a dôveryhodnosť vybraných dezinformácií, bolo najdôveryhodnejším nepravdivým tvrdením v Česku počas trojročného konfliktu na Ukrajine tvrdenie, že ukrajinskí utečenci priniesli do krajiny čierny kašeľ.

Toto nepravdivé tvrdenie bolo dôveryhodné pre 53 % českej populácie a 38 % slovenskej populácie. S týmto tvrdením sa navyše stretla veľká časť českej populácie, konkrétne 40 % opýtaných. Na Slovensku to bolo len 23 %.

Pre veľkú časť respondentov bola dôveryhodná aj periodicky sa opakujúca dezinformácia, ktorá tvrdila, že spomedzi ôsmich členov politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorí sa v roku 1968 rozhodli vyslať na územie vtedajšieho Československa vojská Varšavskej zmluvy, boli piati Ukrajinci.

Táto zavádzajúca správa bola dôveryhodná pre 48 % Poliakov, 46 % Čechov a 34 % Slovákov. Viac ako tretina Poliakov sa tiež prikláňala k názoru, že ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského verejnosť vypískala počas jeho oficiálnej štátnej návštevy v Českej republike v júli 2023

V závere sa ukazuje, že postoj Slovákov k vojne na Ukrajine je komplexný, so silným pocitom podpory pre obranu Ukrajiny, avšak čelí aj silným dezinformáciám, ktoré ovplyvňujú vnímanie konfliktu a budúcnosť krajiny.

S rastúcim množstvom dezinformácií ostáva dôležitá úloha vzdelávania a osvetovej činnosti, aby sa obyvateľstvo stalo odolnejším voči falošným naratívom a mohlo kriticky analyzovať informácie, ktoré dostáva.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie