PRIESKUM: Názor Slovákov na očkovanie proti korone sa zmenil, zaočkovať sa chce viac ľudí

Rovnako ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia Covid-19, mierne narástla aj ochota dať sa proti koronavírusu zaočkovať.

V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 % respondentov, na prelome októbra a novembra 26,8 %. Zároveň v čase, keď najviac narastal počet nových pozitívnych prípadov, sa znížilo percento tých, ktorí ako dôvod odmietavého postoja k očkovaniu uvádzajú, že koronavírus nie je až tak škodlivý, ako sa nám snažia nahovoriť.

Tieto závery prináša kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, SAV a Seesame.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku.

Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri a na prelome októbra a novembra.

Ochota dať sa zaočkovať mierne narástla

Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 % respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 % respondentov a 28,9 % respondentov na otázku nevedelo odpovedať.

V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.

V Bratislave mierne prevažuje ochota nad neochotou

Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie.

O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 %), a tiež o niečo častejšie odpovedali kladne respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave bolo viac respondentov deklarujúcich ochotu (38,1%) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4%).

Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 %), koalíciu PS-Spolu (51 %), a OĽANO (46 %).

Menšiu ochotu deklarujú voliči SaS (35,6 %), Hlas-SD (24,5 %), Sme rodina (23,5 %) a Smer – SD (16,9 %). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany Kotlebovci ĽS NS (6,2 %).

Oproti septembru sa najviac zvýšil priaznivý postoj k očkovaniu medzi voličmi OĽANO, a naopak, najviac klesol medzi voličmi SaS a kotlebovcami z ĽS NS.

„Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi,“ hovorí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Pozitívny postoj k očkovaniu súvisí s dôverou k vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám

Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať, a naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 % z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v súvislosti s bojom proti epidémii veľmi nespokojní.

Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku, deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať.

Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde. Zároveň však platí, že dôvera vo vládu postupne každým meraním od apríla klesá (z aprílového priemeru 6,85 na októbrový/novembrový priemer 4,36).

„Vidíme, že ľudia si uvedomujú opätovný nárast šírenia koronavírusu a chápu jeho dôsledky. Ale na to, aby sme zabezpečili čo najvyššiu preočkovanosť, musíme si získať ich dôveru. A to dokážeme iba tým, že budeme poznať ich myšlienkové pochody,“ vysvetľuje Michaela Benedigová z komunikačnej agentúry Seesame.

„Komunikácia všetkých inštitúcií by preto mala rešpektovať behaviorálne princípy. Nemala by strašiť a karhať, ale rozumne pracovať s obavami ľudí. Inštitúcie majú dnes jedinečnú príležitosť dosiahnuť zmenu postojov tým, že budú v komunikácii zmysluplne kombinovať emocionálne a racionálne dôvody pre očkovanie,“ dodáva Michaela Benedigová.

Takto vyzerá priemer dôvery v jednotlivé inštitúcie podľa ochoty dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Na škále od 1 = vôbec nedôverujem až 11 = veľmi dôverujem.

Ustupuje názor, že koronavírus nie je škodlivý

Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus (27,6 %).

Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,9 %, čo je oproti septembru nárast), a tretím nedôvera voči farmaceutickým firmám (16,5 %, oproti septembru pokles).

Najvýraznejšie v súvislosti s odmietaním očkovania kleslo oproti septembru uvádzanie dôvodu „Koronavírus nie je taký škodlivý ako sa nám snažia nahovoriť“, čo pravdepodobne súvisí s rastúcim počtom hospitalizácií a úmrtí.

„Zároveň stále platí, že ochota dať sa zaočkovať súvisí s dôverou v slovenské zdravotníctvo, vedu a vládu a táto súvislosť sa v prípade dôvery či nedôvery vo vládu stále prehlbuje. V súčasnosti by sa dalo zaočkovať iba 16,6 % respondentov, ktorí vláde v súvislosti so zvládaním epidémie nedôverujú, a naopak, až 45,9 % respondentov, ktorý vláde dôverujú,“ uzatvára Robert Klobucký.