PRIESKUM: Priemerný Slovák dlhuje až 3 000 eur. To, čo si vieme ušetriť, je oproti tomu almužna

Niet pochýb, že pandémia  koronavírusu mnohých Slovákov utvrdila v tom, že mať aspoň nejakú finančná rezervu je v súčasnej situácii viac ako potrebné. Dokazujú to aj výsledky prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste, podľa ktorého až 43 % Slovákov nad 15 rokov deklarovalo, že sporenie je nich veľmi dôležité. Medziročne tento podiel narástol až o 12 %. Väčší význam úsporám pripisujú jednoznačne  ženy a mladí ľudia do 30 rokov. 

„V priemere si Slováci mesačne dokážu odložiť 113 eur. Približne u pätiny opýtaných vidíme, že bola schopná odkladanú čiastku za posledné roky zvýšiť,“ priblížil v oficiálnej správe Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Títo respondenti najčastejšie ako dôvod uvádzali vyšší príjem domácnosti, prechod z nezamestnanosti do práce alebo jednoducho mohli šetriť viac keďže žiadne väčšie položky ako napríklad auto nenakupovali. Rovnako pätina opýtaných priznala, že sa ich mesačne usporená suma znížila. Okrem vyšších nákladov na život bola jednou z najčastejších príčin pandémia koronavírusu, ktorá mohla mať značný vplyv na rozpočty domácností.

„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ hovorí analytik. 

Ak napríklad firma pracuje iba na dve zmeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci či cez sviatok. To má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy.

Väčšina sa bojí neočakávaných udalostí

Až 97 % respondentov označilo možnosť, že svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že tieto peniaze použije aj na väčšie nákupy či prestavbu domácnosti. Zaujímavým zistením je aj to, že asi polovica ľudí si odkladá peniaze na starobu.  

Niet pochýb, že v budúcnosti čakajú Slovensko, ale aj Európu, veľké demografické výzvy. Z rôznych strán počúvame, že populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa prognóz výrazne poklesne. Aj to je podľa analytika dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky.

„Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške 3 až 6 mesačných platov a voľné finančné zdroje nedržať  v jednom nástroji, ale kombinovať rôzne nástroje s rôznym stupňom rizika,“ uzatvára analytik SLSP Matej Horňák.

Priemerný Slovák dlží takmer 3 000 eur 

Samostatnou kategóriou sú však aj dlhy Slovákov. Priemerný dlh slovenských dlžníkov v roku 2019 bol 2 700 eur. Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2 800 eur.

Dlhy majú prevažne muži (58 % dlžníkov). Z analýzy spoločnosti KRUK, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok vyplýva, že každý šiesty slovenský dlžník pochádza z Košického kraja a jeho priemerný dlh je 2 400 eur.

O trochu menej dlžníkov (16 %) býva v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je o niečo vyšší: 2 500 eur. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 2 600 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – takmer 3 300 eur.

Len o niečo menej, vyše 3 000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (vyše 8 %) s priemerným dlhom 2 600 eur.      

„Slováci sa v roku 2019 zadlžovali najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, a predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problémy,” odporúča Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.

Splácanie dlhu pôžičkou

Analytici zaregistrovali tiež zvýšenú aktivitu rôznych nebankoviek. V tejto súvislosti odporúčajú odborníci dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď chce človek pôžičkou splácať iný starší dlh. 

Pri hľadaní pár eur navyše v našich peňaženkách sa podľa expertov osvedčilo skôr vedenie domáceho rozpočtu, starostlivé sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov.