PRIESKUM: Slováci chcú vo voľbách voliť „najmenšie zlo“. Takto sa hodlá rozhodnúť až tretina národa

Do predčasných parlamentných volieb nám zostáva necelý mesiac. Mnohí Slováci sú stále nerozhodní v tom, komu dajú svoj jedinečný hlas. Ako vyplýva z exkluzívneho prieskumu agentúry MEDIAN SK pre RTVS, Slováci sa pri rozhodovaní najviac riadia volebným programom, ktorý strany predstavia.

Podľa programu politickej strany sa rozhoduje až 40 % respondentov. Podľa neho sa rozhoduje 51, 1 % voličov Most-Híd, viac ako polovica voličov strany Modrí. Na program strany upierajú najmenšiu pozornosť voliči SNS (11,3 %), KDH (13 %) a Demokratov (14,4 %).

Ako ďalej vyplýva z prieskumu, zásadný vplyv na rozhodnutie voličov, akej strane dajú svoj hlas, bude mať „hľadanie najmenšieho zla“. Podľa toho by sa malo rozhodnúť až 37 % Slovákov.

Ďalším faktorom sú všeobecné ciele a ideové zameranie strán (28 %), vystupovanie predstaviteľov strán v debatách (26 %), zamedzenie vplyvu extrémistických strán (21 %), chcem inú vládnucu stranu (19 %), sympatie k osobnosti predsedu strany (13 %) a iné.

Slováci sa teda väčšinou budú riadiť hľadaním najmenšieho zla medzi kandidátmi. Týmto sa riadi až 61,8 % voličov SASKY, 42,9 % voličov KDH a 39,9 % voličov strany Smer-SD.

Agentúra MEDIAN SK vykonala exkluzívny volebný model pre RTVS medzi 21. a 24. augustom na vzorke 1 005 respondentov.

Smer na čele

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v auguste, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 20,2 percenta. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko (PS) so 17,6 percenta hlasov. Republiku a Hlas-SD by volilo zhodne 10 percent opýtaných. Vyplýva to z volebného modelu, ktorý vytvorila agentúra Median SK pre RTVS.

Do parlamentu by sa ďalej dostali SaS (7,3 percenta), KDH (6,7 percenta), Sme rodina (5,8 percenta) a SNS (5,3 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostala koalícia OĽANO a priatelia, ktorú tvorí OĽANO, Za ľudí a Kresťanská únia. Získala by 6,2 percenta hlasov, no ako koalícia troch strán potrebuje na postup do parlamentu aspoň sedem percent. Potrebných päť percent by nezískali ani Demokrati (4,1 percenta) či ĽSNS (2,4 percenta). Iné kandidujúce strany by podľa prieskumu volilo menej ako dve percentá voličov.

„Toto som ešte nikomu nepovedal.“ Šeliga prehovoril o zákulisí Demokratov, ale aj odchode od Remišovej

Smer-SD by v parlamente získal 37 kresiel, PS 32 a Hlas-SD s Republikou 18. S 13 poslancami by v NR SR bola SaS a KDH by malo 12 poslancov. SNS a Sme rodina by obsadili zhodne po desať kresiel.

Prieskum sa konal od 21. do 24. augusta na vzorke 1 005 respondentov.

Najväčšiu dôveryhodnosť má spomedzi politikov prezidentka

Najdôveryhodnejšou slovenskou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 42 percent opýtaných, nedôveruje 49 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N, realizovaného 10. až 14. augusta na vzorke 1 003 respondentov.

Premiér Ľudovít Ódor si vyslúžil druhé miesto s dôverou 33 percent respondentov a nedôverou 39 percent. Predsedovi Smeru-SD, Robertovi Ficovi, dôveruje 32 percent ľudí a nedôveruje 58 percent. Predseda Hlasu-SD, Peter Pellegrini, má dôveru 32 percent opýtaných a nedôveruje mu 58 percent.

Bývalému ministrovi zahraničných vecí, Ivanovi Korčokovi, dôveruje 28 percent respondentov a nedôveruje 41 percent. Nasleduje predseda parlamentu a Sme rodina, Boris Kollár, s dôverou 25 percent a nedôverou 65 percent, líder Republiky, Milan Uhrík, s dôverou 23 percent a nedôverou 49 percent a predseda SNS, Andrej Danko, s dôverou 22 percent a nedôverou 62 percent opýtaných.

Ivan Korčok bol diplomatom, už keď „ťahal káčera po dvore“. Kandidatúrou na prezidenta podčiarkuje svoj príbeh

Predsedovi Demokratov, Eduardovi Hegerovi, verí 21 percent občanov a nedôveruje 65 percent. Predsedovi Progresívneho Slovenska, Michalovi Šimečkovi, dôveruje 19 percent opýtaných a nedôveruje 45 percent. Predseda SaS, Richard Sulík, vzbudzuje dôveru u 19 percent respondentov a nedôveru u 70 percent.

Predseda KDH, Milan Majerský, získal dôveru 17 percent opýtaných, nedôveruje mu 37 percent. Nasleduje líder OĽANO a priatelia, Igor Matovič, s dôverou 14 percent respondentov a nedôverou 78 percent.

Ministerka spravodlivosti, Jana Dubovcová, si vyslúžila 13-percentnú dôveru a 32-percentnú nedôveru. Nasleduje minister zdravotníctva, Michal Palkovič, s dôverou 12 percent a nedôverou 27 percent opýtaných. Minister zahraničných vecí, Miroslav Wlachovský, získal dôveru sedem percent a nedôveru 27 percent respondentov.

Lídrovi Aliancie, Krisztiánovi Forróovi, dôveruje šesť percent opýtaných, nedôveruje 32 percent.

Najviac respondentov nepoznalo Wlachovského (44 percent) a Forróa (41 percent). Palkoviča nepoznalo 35 percent opýtaných, Dubovcovú 31 percent. Nasledoval Majerský (21), Šimečka (17), Ódor, Uhrík a Korčok (zhodne po 11), Danko a Heger (zhodne po 4). Zvyšných politikov nepoznali tri alebo menej percent opýtaných.