PRIESKUM: Slováci nesúhlasia s rušením špeciálnej prokuratúry, takto to vidia voliči Smeru
- Rušenie špeciálnej prokuratúry nemá podporu verejnosti
- Prieskum ukázal, že veľká časť Slovenska neverí argumentom, ktoré používa vládna koalícia
- Rušenie špeciálnej prokuratúry nemá podporu verejnosti
- Prieskum ukázal, že veľká časť Slovenska neverí argumentom, ktoré používa vládna koalícia
Rýchle zrušenie špeciálnej prokuratúry nepodporuje verejnosť. Mnohí ľudia na Slovensku nedôverujú ani dôvodom, ktoré uvádza vládna koalícia. Dokonca ani mnohí voliči Smeru a Hlasu neprijali tieto argumenty, ako ukázal prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.
Približne 30 % opýtaných súhlasí s rýchlym zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, zatiaľ čo okolo 48 % je proti tomuto kroku.
Ohrozené práva ľudí
V prieskume sa ľudí pýtali na ich názor ohľadom rušenia špeciálnej prokuratúry. Otázka znela: „Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi výrokmi?“
Respondenti mali na výber z piatich možností: „úplne súhlasím“, „skôr súhlasím“, „neviem“, „skôr nesúhlasím“ a „vôbec nesúhlasím“.
S výrokom, že vláda by mala čo najrýchlejšie zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, súhlasilo 30 % opýtaných. Celkom 48 % opýtaných bolo proti a 22 % opýtaných sa nevedelo rozhodnúť.
Približne 40 % opýtaných súhlasí s názorom, že ľudia neprávom končia za mrežami a ich práva sú ohrozené. Tento názor odmieta aj štvrtina voličov Hlasu.
Čo sa týka tvrdenia, že tresty za ekonomické trestné činy sú na Slovensku príliš vysoké a vláda by ich mala znížiť, s týmto názorom súhlasí len štvrtina opýtaných.
Pod kontrolou Generálnej prokuratúry
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa nedá opraviť. Po rokovaní vlády to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) v súvislosti s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Za svojím rozhodnutím si stojí. Je pripravený spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) obhajovať návrh v parlamente.
Je potrebné dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry (GP) SR tak, ako to vždy malo byť, povedal Fico. Privítal vyjadrenie GP, že je pripravená zvládnuť mnohé špeciálne prípady, ktorými sa ÚŠP zaoberala.
„ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ povedal premiér.
Tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv, dokazujú to napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami.
„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,“ povedal Susko.
Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo, alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva.
Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.
Zavádzajúce informácie
Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zásadne nesúhlasí so spôsobom, akým sa navrhuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Pre TASR to uviedla v reakcii na vládou schválenú novelu Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Kabinet navrhuje prerokovanie materiálu v skrátenom legislatívnom konaní.
„Zásadne nesúhlasím so spôsobom, akým sa navrhuje zrušenie ÚŠP. Samozrejme, že problém je skrátené legislatívne konanie, ale aj celý spôsob, takmer vládna kampaň až zavádzajúce informácie. Istý agresívny spôsob čo najrýchlejšieho presadenia zmien,“ zdôraznila bývalá ministerka spravodlivosti.
Podotkla, že o budúcnosti špeciálnej prokuratúry sa možno rozprávať a vyhodnocovať jej činnosť. „Ale určite nie takto účelovo. Keď osoby, ktoré boli priamo činnosťou ÚŠP dotknuté, sú v konflikte záujmov a zo svojich osobných problémov si spravili politický program,“ podotkla.
Poukázala na to, že špeciálna prokuratúra bola zriadená s cieľom efektívnejšieho boja proti tzv. hrubokrkej mafii.
„Osvedčila sa nielen cez špecializáciu. Dôležitý moment bol aj v pretnutí lokálnych väzieb. Je legitímne sa pozrieť, kam možno po 20 rokoch posunúť ÚŠP. Ale v zásade účel plní,“ doplnila Žitňanská pre TASR.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: Denník N, TASR