Slováci prezradili, či by počas útoku na krajinu ušli, alebo vzali zbraň do rúk

Otázka, na ktorú si v duchu už zrejme odpovedala väčšina Slovákov. Ako by si sa zachoval v prípade, ak by Slovensko napadla Ruská federácia, podobne ako to môžeme dnes sledovať aj u nášho východného suseda.

Citlivá otázka dnes zaznela aj v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Samotnú anketu vypracovala agentúra Focus.

Čo by ste urobili v prípade vojenského napadnutia Slovenska? Znela konkrétna otázka spomínaného prieskumu. Podľa aktuálnych čísel Focusu by 32 % opýtaných odišlo, so zbraňou by bojovalo 13 % a 48 % by na Slovensku zostalo, ale nebojovalo.

Ústavní činitelia a hrozba vojny

V minulosti sme napríklad písali o scenári možného útoku na Slovensko. V tomto článku sme rozoberali, kde by bezpečné miesto hľadali napríklad slovenskí ústavní činitelia.

Samotné detaily zabezpečenia ochrany prezidentky či premiéra v čase vojnového konfliktu sú, samozrejme, neverejné a prísne tajné. Opýtali sme sa ale na tému naslovovzatého odborníka.

„V zásade by bol vyhlásený vojnový stav, ktorý by potvrdil parlament, ale potom by zrejme direktívna moc bola sústredená do rúk premiéra a vlády,“ opísal český bezpečnostný analytik a exnáčelník českej Vojenskej spravodajskej služby Andor Šándor.

Obrátili sme sa tak aj na človeka, ktorý šéfoval Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. „Sú presne stanovené postupy, ako reagovať v prípade mimoriadnych situácií, aby nedošlo k ohrozeniu najvyšších ústavných činiteľov,“ povedal pre Startitup bývalý šéf úradu štátnych ochrankárov Peter Krajčírovič.

Ten priznáva, že pre ústavných činiteľov sú v čase konfliktu vyhradené špeciálne úkryty. „Je stanovený zoznam miest tzv. safe haven, kde budú VIP umiestnení a odkiaľ budú môcť naďalej vykonávať svoje funkcie, riadiť a rozhodovať,“ spresnil Krajčírovič.

Ako upozorňuje, pri výbere podobných priestorov ide o spoluprácu viacerých štátnych zložiek. „Hlavne pri zaisťovaní komunikácie, aby nedošlo ku kolapsu pri riadení štátu a aby sa zaistila zastupiteľnosť na kľúčových pozíciách pri dôležitých rozhodnutiach v súvislosti s riadením štátu,“ podčiarkol.

Ruská invázia na Ukrajinu začala 24. februára tohto roku. Ruský agresor  prekročil hranice nášho východného suseda po dlhej eskalácii napätia medzi oboma krajinami.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie