PRIESKUM: Takmer 20-tisíc Slovákov hodnotilo kvalitu nemocníc. Zisti, kde skončila tá tvoja

Podľa prieskumu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), do ktorého sa zapojilo 19 787 pacientov, bola za minulý rok najlepšie hodnotenou fakultnou a univerzitnou nemocnicou Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok.

Spomedzi všeobecných nemocníc získala najlepšie hodnotenie Nemocnica svätého Michala v Bratislave, informuje TASR.

Zoznam najlepšie hodnotených nemocníc

Pacienti hodnotili päť typov ústavných zdravotníckych zariadení, pričom otázky sa týkali kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, prístupu lekárov a sestier, ako aj úrovne ubytovania a stravy.

V kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc obsadila prvé miesto Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, nasledovaná Univerzitnou nemocnicou Martin a Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica. Medzi všeobecnými nemocnicami si najvyššie hodnotenie vyslúžili Nemocnica svätého Michala v Bratislave, Nemocnica Bory v Bratislave a Nemocnica AGEL Bánovce.

Medzi špecializovanými zdravotníckymi zariadeniami získali najlepšie hodnotenie Špecializovaná nemocnica pre choroby hlavy a krku Akadémia Košice, Mammacentrum sv. Agáty v Banskej Bystrici a Kardiocentrum AGEL v Košiciach-Šaci.

V kategórii špecializovaných ústavov srdcovo-cievnych chorôb sa na prvých priečkach umiestnili Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.

Spomedzi onkologických ústavov poistenci najlepšie hodnotili Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave, Národný onkologický ústav v Bratislave a Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach.

V prieskume Dôvery získala najvyššie hodnotenie Nemocnica Bory

Ako sme ťa pred časom informovali, v rebríčku hodnotenia súkromnej poisťovne Dôvera, ktorý zverejnila vo februári tohto roku, pacienti za minulý rok z fakultných a univerzitných nemocníc najlepšie hodnotia Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave.

Naopak, na poslednom mieste sa umiestnila Fakultná nemocnica Nitra. Spomedzi všeobecných nemocníc získala najvyššie hodnotenie bratislavská Nemocnica Bory, zatiaľ čo najnižšie hodnotenie patrí Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Veľký Krtíš.

Medzi špecializovanými zdravotníckymi zariadeniami sa najlepšie umiestnilo Kardiocentrum Nitra. Najnižšie hodnotenie získali psychiatrické nemocnice. Z ostatných zdravotníckych zariadení pacienti najlepšie ohodnotili Gynekologicko-pôrodnícku nemocnicu (GPN) Sanatórium Koch v Bratislave, zatiaľ čo najhoršie hodnotenie mala Rehabilitačná nemocnica Agel v Hlohovci.

VIDEO „Dobre využil vydieračský potenciál.“ Politici reagujú na ministra Migaľa

Celková priemerná známka hodnotenia dosiahla hodnotu 1,43, čo je najvyššia priemerná známka za posledných desať rokov. Najlepšie hodnotené zariadenia sa nachádzali v Bratislavskom a Žilinskom kraji, zatiaľ čo najhoršie v Trenčianskom kraji. Z hľadiska odbornosti získali najlepšie hodnotenia oddelenia otorinolaryngológie, gynekológie a pôrodníctva a ortopédie. Najnižšie známky boli udelené nemocniciam za kvalitu stravy.

Zdravotná poisťovňa pri zostavovaní rebríčka vychádzala z viac ako 11 000 dotazníkov, ktoré vyplnili pacienti hospitalizovaní v minulom roku. Tí hodnotili zdravotnícke zariadenia v troch oblastiach – spokojnosť s tzv. hotelovými službami (strava a ubytovanie), spokojnosť s prístupom a správaním personálu, a zrozumiteľnosť informácií poskytnutých počas hospitalizácie a pri prepúšťaní.

Zdravý životný štýl a skríningové programy môžu ušetriť miliardy eur

Aj keď je prevencia výrazne lacnejšia ako liečba chronických chorôb, na Slovensku sa do nej investuje len malá časť zdravotníckeho rozpočtu.

Zdravý životný štýl a skríningové programy môžu zásadne znížiť výskyt ochorení a ušetriť miliardy eur.

Róbert Babeľa, prorektor pre vedu, výskum a styk so zahraničím na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, v nedávnom rozhovore pre Startitup upozornil na dlhodobé podceňovanie prevencie v slovenskom zdravotníctve a tiež na ekonomické dopady, ktoré chronické ochorenia majú na zdravotnícky systém a spoločnosť.

„Slovensko vynakladá na prevenciu dlhodobo podstatne menej prostriedkov než na liečbu chronických chorôb. Podiel výdavkov na prevenciu patrí k najnižším v EÚ, tvorí len okolo 1,5 – 2,2 % verejných výdavkov na zdravotníctvo,“ tvrdí Babeľa.

„V EÚ je priemerne 2,5 – 3,1 %. Naopak, drvivá väčšina zdravotných zdrojov smeruje do liečby už vzniknutých ochorení. Na Slovensku, ako aj v EÚ a väčšine vyspelých krajín odhadujeme, že niekde medzi 70 – 80 % celkových zdravotných nákladov ide na manažment a zvládanie chronických chorôb,“ vysvetľuje expert. Viac sa dočítaš v našom rozhovore.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality